Klub 500 už od roku 2002 intenzívne napádal netransparentný postup Úradu na reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). V prvom rade neexistoval všeobecne záväzný právny predpis o podrobnostiach postupu pri regulácii cien v sieťových odvetviach pri určovaní rozsahu ekonomicky oprávnených nákladov a primeraného zisku, na vydanie ktorého bol úrad zaviazaný regulačným zákonom.
Úrad vydával rozhodnutia v čase, keď na to nemal právnu oporu, v rozhodnutiach neurčil možnosť opravného prostriedku, vydával rozhodnutia, na ktoré sa nevzťahoval zákon o správnom konaní a nezverejňoval ich v Zbierke zákonov. Naše výhrady ale boli, slušne napísané, hádzaním hrachu o stenu...
Klub 500 inicioval rokovanie tripartity (16. 12. 2002), kde sme prezentovali výhrady voči činnosti ÚRSO a konštatovali sme, že ÚRSO stále nevydal spomínaný všeobecne záväzný právny predpis. Na tomto rokovaní ministri hospodárstva a financií (Nemcsics a Mikloš) ani len nenaznačili pripomienku, ktorou argumentuje terajšie vedenie ÚRSO -- že predmetný predpis nemohli vydať.
Pozoruhodné je aj to, že tripartita vo svojich uzneseniach odporučila vláde pripraviť návrh novely zákona č. 267/2001 Z. z., ktorá mala riešiť možnosti opravných prostriedkov voči rozhodnutiu úradu, prehodnotenie spôsobu vymenovania členov regulačnej rady, riešiť metodiku tvorby ceny a zverejňovanie podkladov, časový posun medzi vyhlásením ceny a jej účinnosťou, zvýšenie transparentnosti celého procesu a predloženie návrhov na odstránenie bariér pre liberalizáciu. Žiaľ, ani tieto úlohy si predchádzajúca vláda nedokázala splniť.
Keďže nebola ani len snaha uvedený problém riešiť, obrátila sa skupina poslancov na Ústavný súd v tejto veci. Súčasne sa osem priemyselných odberateľov energie obrátilo so sťažnosťou proti rozhodnutiam ÚRSO a odoslali aj podanie na Generálnu prokuratúru. Šlo o porušenie zákona pri vydávaní rozhodnutí o cenách a porušenie ústavou im zaručených práv.
V podaniach sa konštatuje, že úrad nevydal všeobecne záväzný právny predpis, čím mohol postupovať svojvoľne, bez akýchkoľvek záväzných pravidiel. Plénum Ústavného súdu v odôvodnení svojho rozsudku v roku 2003 (plénum -- to znamená všetci trinásti sudcovia ÚS jednomyseľne) vtedy konštatoval: "...doposiaľ vydané rozhodnutia o regulácii cien nie sú výsledkom, ku ktorému úrad dospel na základe postupu upraveného všeobecne záväzným právnym prepisom, ktorý predpokladá (ustanovuje) zákon,..." . Aj Generálna prokuratúra napadla rozhodnutia vydané úradom formou protestu prokurátora a žiadala všetky napadnuté rozhodnutia zrušiť a nahradiť rozhodnutiami zodpovedajúcimi zákonu. Aj na tento protest však ÚRSO reagoval odmietavo.
Zavádzajúce je aj tvrdenie, že úrad vydal návrh všeobecne záväzného právneho predpisu, avšak tento bol v legislatívnej rade vlády (LRV) zamietnutý. Pravda je taká, že LRV od schválenia regulačného zákona do konca roku 2002 nerokovala a ani na jej rokovanie nebol predložený žiadny návrh takéhoto všeobecne záväzného právneho predpisu.
Na záver: nie sú pravdivé tvrdenia, že obchodné spoločnosti žiadajú odškodnenie, pretože ÚRSO nastavil ceny príliš vysoko a firmy stratili konkurenčnú schopnosť. Dôvod je ten, že ÚRSO stanovoval ceny nezákonnýma protiústavným spôsobom. Ak akákoľvek firma alebo občan na Slovensku porušia zákon, sú okamžite stíhaní a sankcionovaní -- to je v poriadku. Ale ak poruší zákon a ústavu štátny orgán -- to sa máme nečinne prizerať?
Tibor Gregor, výkonný riaditeľ Klubu 500