Ministerstvo hospodárstva pripravilo významné zmeny regulačného zákona. Vláda si pred definitívnym verdiktom pre istotu vyžiadala stanovisko Bruselu a v stredu sa s ním bude zaoberať znova. Rezortná správa v dôvodovej správe konštatuje, že trh pri energiách existuje len deklaratívne, nie skutočne. Takže cenovú reguláciu treba pritvrdiť.
Nikde sa však nepomenúvajú bariéry, ktoré zamedzujú rozvoj trhu. Navrhované znenie zákona vracia pomery v energetike o päť rokov späť, lebo štát získa pri cenotvorbe výsadné postavenie a obchodným partnerom prináša neistotu. Ak by zákon platil v predloženej podobe, regulačný úrad bude môcť svoje rozhodnutie zmeniť aj "z iných dôvodov". Teda hocikedy, kým doteraz len vtedy, keď sa "význačne zmenili ekonomické parametre, z ktorých sa vychádzalo pri určení ceny".
Ešte väčšia neistota bude hroziť, ak komukoľvek, kto je v obchodnom vzťahu s dodávateľom elektriny či plynu, sa znepáčia "monopoly, ktorým ide iba o zisk" (tak nejako ich zvykne označovať predseda vlády). Čiže vlastne každý, kto má doma alebo v prevádzkarni zásuvku či žiarovku, bude môcť napadnúť cenu elektriny alebo plynu. Stačí, ak preukáže, že posledným zvýšením ceny je "priamo dotknutý vo svojich právom chránených záujmoch". Aj keď takéto podanie nebude mať odkladný účinok, zamestná regulačný úrad na niekoľko mesiacov. Konečné slovo bude mať nie toľko kritizovaná Regulačná rada, ale predseda úradu -- štátny úradník vymenovaný vládou na návrh Regulačnej rady.
Obsadzovanie postu šéfa regulačného úradu je vlastne jedna z mála významnejších funkcií Regulačnej rady . Tá má tak ako doteraz určovať regulačnú politiku a rozsah cenovej regulácie. Obe spomenuté písomnosti sú iba slohové práce, nie normatívne dokumenty -- vznik ich právoplatnej podoby aj tak môže ministerstvo hospodárstva či ministerstvo životného prostredia zablokovať. Zákon nerieši, čo v takom prípade.
Z Regulačnej rady sa stane akýsi fackovací panák, lebo jej členov bude môcť odvolať prezident republiky, ak sa preukáže "nezákonnosť konania alebo úradného postupu úradu". Pritom rada nebude mať dosah na konanie úradu, ale budú v nej sedieť dvaja zástupcovia "relevantných združení odberateľov energie". Podľa vágneho návrhu zákona punc relevantnosti získa také združenie, ktorého členovia spotrebúvajú aspoň 30 percent elektriny, plynu, tepla či vody. Hneď sa natíska otázka, či takéhoto zástupcu budú môcť získať aj domácnosti. Išlo by o spotrebiteľské združenia? Pri teple by sa im to mohlo podariť, ale vzhľadom na energetickú náročnosť slovenského priemyslu pri elektrine a plyne túto hranicu domácnosti nedosahujú.
Ministerstvo vysvetľuje takúto v EÚ neobvyklú nomináciu do Regulačnej rady takto: "...dosiahne sa tak spoločenská kontrola cenovej regulácie." V skutočnosti získajú pocit dôležitosti isté podnikateľské združenia. Pritom politika Smeru-SD je vraj politika pre ľudí, a nie pre podnikateľov. Ministerstvo si tvrdí svoje: takouto nomináciou sa dosiahne spoločenská kontrola cenovej regulácie.
Juraj Vechter, autor sleduje vzťahy v energetike