Na základe aktuálnych správ sa môže zdať, že Taliansko stojí na okraji priepasti, no nie je to celkom tak.
Situácia v Taliansku určite nie je kritická, no nie je ani jednoduchá. Dôležité je preto zamerať sa na ďalšie smerovanie ekonomiky.
Krajina bojuje s vysokou nezamestnanosťou dosahujúcou takmer 11 percent, ekonomika stagnuje a štátny rozpočet je v dlhodobo vysokom deficite. Navyše tu je veľmi vysoké politické riziko.
Kroky ako znižovanie daní alebo zavedenie minimálneho nepodmienečného príjmu sú všeobecne veľmi obľúbenými politickými ťahmi.
Nemožno ich však vykonať bez ďalšieho zvyšovania deficitu verejných financií. Obzvlášť za situácie, kedy sa kvôli pomalému rastu zvyšuje počet ľudí na hranici chudoby a ekonomický rast nedosahuje dostatočné hodnoty na to, aby talianska vláda mohla rozhadzovať peniaze.
Vicepremiér Matteo Salvini sa však napriek tomu nechal počuť, že pre neho je najdôležitejší blahobyt talianskych občanov, nie európska únia. Jeho vyhlásenia môžu pripomínať rétoriku gréckeho premiéra Alexisa Tsiprasa a jeho strany Syriza v lete 2015.
Cena za populizmus
Situácia vzbudzuje veľké obavy u investorov, ako aj u európskych inštitúcií. Všetci doslova pod drobnohľadom sledujú, či bude chcieť súčasná vláda verejný rozpočet ešte viac zaťažiť, alebo sa ho pokúsi sanovať.
Od začiatku roka sa výnosy 10-ročných vládnych dlhopisov zvýšili nad tri percentá. Táto hodnota sa na prvý pohľad nemusí zdať prehnane vysoká, no ešte pred niekoľkými mesiacmi to bolo o percentuálny bod menej. Znamená to, že dôvera vlády v očiach investorov výrazne klesá.
Okrem toho rating Talianska poklesol aktuálne na úroveň BBB a je tak iba dva stupne od preradenia do špekulatívneho stupňa. Tento krok ešte viac zhorší podmienky financovania talianskej vlády.
Vývoj v Taliansku robí vrásky na čele aj celému európskemu hospodárstvu. Krátkodobo sa totiž môže negatívna nálada presunúť aj do ďalších krajín tzv. skupiny PIIGS, kde situácia ešte nie je dostatočne stabilná a pri najmenších náznakoch rizika sa tam výrazne mení správanie investorov.
Krátkodobo by mohlo dôjsť aj k poklesu kurzu eura, avšak z dlhodobého hľadiska sa nepredpokladá, že by Taliansko mala mať priamy vplyv na výnosy, či už európskych alebo dokonca slovenských vládnych dlhopisov.
Grécka paralela
Obavy vzbudzuje aj paralela s Gréckom spred desiatich rokov. Krajina oveľa menších rozmerov vtedy takmer položila celú eurozónu. Situáciu máme ešte v živej pamäti. V skutočnosti sú však pomery diametrálne odlišné. V čase gréckej krízy svet zápasil s hospodárskou krízou, a Grécko bolo v podstatne horšej ekonomickej kondícii ako súčasné Taliansko.
Grécko tak bolo skôr zápalnou šnúrou k veľkej európskej explózii, no nie veľkým problémom samým o sebe. Európa dnes nie je v tej pozícií, no na druhej strane by sme sa nemali ani uspokojiť konštatovaním, že sa už nič také nemôže zopakovať.
Taliansko by malo začať konať tak, aby problémom predišlo a včas ich podchytilo. Grécko by malo poslúžiť ako učebnicový príklad, ktorý je ešte stále čerstvý a máme ho pred očami.
Verejný dlh Talianska je konštantne už od roku 2014 na úrovni cez 130 percent. Je to veľa, no grécky dlh dnes predstavuje až 178 percent HDP. Taliansko je tak aj z toho pohľadu v lepšej pozícii. No dôležitá je aj tendencia. Taliansko nevykazuje dlhodobý rast HDP. Preto z dlhu nebude môcť „vyrásť“, ako je to zvykom vo fungujúcich ekonomikách
Na druhej strane Grécko je na preukázateľne pozitívnej rastovej trajektórii. Preto sa očakáva, že tento pomerový ukazovateľ bude u neho aj bez poklesu nominálneho dlhu klesať. Ak teda Taliansko nepodnikne žiadny kroky a verejné rozpočty budú dlhodobo naďalej deficitné, môže sa naplniť čierny scenár a Taliansko predbehne v zadlžení Grécko, čím sa stane nositeľom nelichotivého európskeho prvenstva.
Priaznivé vyhliadky
Taliansky minister financií Giovanni Tria, ktorý nie je členom žiadnej politickej strany, stojí dnes pred veľkou výzvou. Rád by dosiahol vyrovnaný rozpočet, avšak nebude to mať voči populistickým náladám zvyšku vlády ľahké. Ak by sa mu však podarilo pripraviť návrh rozpočtu na budúci rok bez markantného zhoršenia deficitu a bez výrazného nárastu zadlženia, mohol by byť trhmi prijatý pozitívne. V opačnom prípade by Taliansko čakali veľmi nepríjemné časy.
Aj aktuálne zhoršenie ratingu samé o sebe nemusí byť tragédiou. Horšie by bolo až preradenie krajiny do špekulatívneho pásma. Znamenalo by to ešte väčší pokles hodnoty talianskych akcií a dlhopisov a ich významný výpredaj. Teda pravdepodobne aj ekonomický prepad tretej najväčšej krajiny eurozóny.
Okrem toho čísla z minulého roka naznačujú, že talianska ekonomika po takmer dvoch dekádach stagnácie a poklesu nastúpila konečne rastúci trend. Tempo rastu HDP za minulý rok dosiahlo 1,5 percenta, a v roku 2016 to bolo 1,1 percenta.
Dôležité sú samozrejme aj ďalšie ekonomické ukazovatele ako napríklad nezamestnanosť, no zdá sa, že situácia sa zlepšuje. Zostáva len dúfať, že aktuálni vládni predstavitelia pochopia, že s krajinou sa nemôžu zahrávať ani za cenu rastu politických preferencií, ale že sú zodpovední za jej budúcnosť.
Autor článku je Tomáš Daňhel, analytik Saxo Bank