Väčšina akademických ekonómov sa spolieha na pojmy, ktoré zaviedol na začiatku dvadsiateho storočia britský ekonóm Alfred Marshall. Povedal, že "príroda nerobí skoky". Napriek tomu my, ekonómovia, zisťujeme, že nás čoraz viac znepokojuje viditeľná nedostatočnosť neomarshallovskej teórie, ktorú sme si vytvorili, aby sme dokázali vysvetliť svet, v ktorom žijeme.
Hlavnou systematickou chybou tejto teórie je, že by sme mali dôverovať trhu, že vyrieši problémy, ktoré vyvoláme, a neočakávať, že malé (alebo aj veľké) zmeny budú mať veľký dosah. Technologický skok, ktorý zvýši mzdy kvalifikovaných a vzdelaných pracovníkov, prinúti ostatných, aby si zvyšovali svoju odbornosť a študovali, čím sa obnoví rovnováha tak, že nerovnosť nebude príliš veľká.
Štát s nízkou produktivitou práce sa stane príťažlivou lokalitou pre priame zahraničné investície a výsledok nárastu pomeru kapitálu a práce zvýši produktivitu. Kam sa človek pozrie cez prizmu Marshallovej teórie, uvidí rovnováhu hospodárskych síl, ktorá tlačí veci späť do normálu a vyvažuje a zmierňuje dôsledky šokov a výkyvov.
Marshallova ekonomika mala až dosiaľ úspech a pomohla ekonómom, aby porozumeli svetu. Napriek tomu na dosiahnutie pokroku a nového pochopenia bude treba niečo nové - ekonomiku reťazenia pozitívnych dejov, prahových hodnôt a efektov motýlích krídel, pomocou ktorých malé zmeny majú veľké dôsledky.
Možno to bolo vždy tak. Podľa niekoľko storočí starých meradiel žijeme vo svete neuveriteľného bohatstva. Aj pred tromi storočiami bol technologický pokrok - od mechanických hodín a vodného mlyna, cez delo a karavelu až po odrody ryže, ktorú mohli v Kuang-čou zbierať trikrát do roka. Tieto novinky však poslúžili iba nárastu ľudskej populácie, nie na zvýšenie strednej hodnoty životnej úrovne.
Keby sme dnes rovnakým dielom rozdelili celosvetovú produkciu, zabezpečilo by nám to oproti našim predkom z predpriemyselnej éry desaťnásobnú životnú úroveň. Alebo dvadsaťnásobnú? Stonásobnú? Má zmysel táto otázka?
David Landes rád rozpráva príbeh Nathana Meyera Rothschilda, najbohatšieho muža sveta prvej polovice devätnásteho storočia, ktorý zomrel po päťdesiatke na absces. Keby sme mu dali na výber medzi životom, ktorý žil ako finančný vládca Európy a životom v súčasnosti na dne rozdeľovania príjmov, ale mal by tridsať rokov života navyše a dožil by sa pravnúčat, čo by si zvolil?
Bezpochyby dnes žijeme vo svete mimoriadnej nerovnosti. V Si-ane, niekdajšom srdci ríše dynastie Tchang, žijú rodiny s vyprahnutou pšeničnou farmou s menšou rozlohou ako jeden hektár a jedinou kozou. Inde na svete nájdeme rodiny, ktoré by si takúto farmu mohli kúpiť zo zárobku za jeden deň.
Marshallova ekonomika - ekonomika rovnováhy, relatívnej stálosti, posunov kriviek ponuky a dopytu a vyvažujúcich reakcií - nám s vysvetlením tohto javu veľmi nepomôže. Prečo, ak sa na to pozeráme celosvetovo, stredná hodnota životnej úrovne už dlho stagnuje? Prečo sa miera rastu tak prudko zrýchlila za také krátke obdobie? Kde je ekonomika vynálezov, novátorstva, adaptácie a prenikania? V Marshallovi nie.
Je to už niekoľko generácií, čo ekonómovia Robert Solow a Moses Abramovitz poukázali na to, že Marshallova teória je slabý prostriedok na pochopenie moderného hospodárskeho rastu. Skutočné korene rastu nenájdeme v ponuke a dopyte a vo vyčlenení vzácnych zdrojov na alternatívne použitie, ale v technologických a organizačných zmenách - o ktorých nemôžu ekonómovia veľa povedať.
Historici hospodárstva ako Ken Pomeranz právom hovoria, že pred priemyselnou revolúciou boli rozdiely medzi strednými hodnotami životnej úrovne krížom cez rozvinuté civilizácie Eurázie relatívne malé. Roľník v údolí Jang-c´-ťiang na konci 17. storočia žil inak ako roľník v údolí Temže. Ale nežil život viditeľne lepší alebo horší.
O dve storočia neskôr to už tak nebolo: do konca devätnásteho storočia boli stredné hodnoty životnej úrovne v Británii a v ďalších krajinách, kam sa rozšírila priemyselná revolúcia, na míle vzdialené od neomaltuziánskeho vzťažného bodu minimálnych životných prostriedkov. Rané hospodárske úspechy priemyselnej éry išli napriek stratám značnej časti národného dôchodku v prospech skorumpovanej, dekadentnej a roztopašnej aristokracie. Úspechy boli navzdory strojnásobeniu počtu obyvateľov, ktoré vytváralo mimoriadny maltuziánsky tlak na hospodárenie so základňou prírodných zdrojov, aj napriek skoro storočnému uvoľňovaniu mimoriadnej časti národného dôchodku na intenzívnu vojnu proti Francúzsku, mocnosti s trojnásobným počtom obyvateľov ako Británia.
Ako tieto úspechy vznikli? Aké malé zmeny sa prejavili ako podstatné?
Ekonómovia si dnes začínajú uvedomovať, že najzaujímavejšie otázky, ktorým čelia, boli vždy mimo dosahu Marshallovej teórie. Samozrejme, ekonomika - ak má byť úspešná a rozvíjať sa - bude musieť byť v budúcnosti úplne iná ako dnes.
Autor je profesor ekonómie na Kalifornskej univerzite v Berkeley. Za prezidenta Clintona bol námestníkom ministra financií.
Copyright: Project Syndicate, 2005
www.project-syndicate.org