Kríza zasiahla Grécko nielen ekonomicky, ale aj demograficky. Jednak z krajiny odišli státisíce ľudí (väčšinou mladých) a zároveň klesla aj pôrodnosť.
Podľa tohtoročných projekcií by mala mať krajina v roku 2040 menej než 5 miliónov pracujúcich. Ešte v roku 2011 sa pritom počítalo, že by bo malo byť viac ako 6 miliónov. Posun v demografických odhadoch je teda na základe vývoja v posledných rokoch brutálny.
Projekcie vývoja počtu ľudí v pracovnom veku v rokoch 2011 a 2018 (zdroj: ekathimerini.com)
K trom hlavným problémom fiškálnej udržateľnosti Grécka, ktorými sú 1) mimoriadne vysoký dlh; 2) rast úrokových nákladov po skončení záchranného programu (povedané v ľudskej reči, na trhoch si budú Gréci požičiavať niekoľkonásobne drahšie ako od eurovalu); 3) nízka konkurencieschopnosť ekonomiky (t.j. slabý rast), sa teda pridáva aj ďalší – demografia.
Na obsluhu dlhu a aj na bežný chod štátu (napr. dôchodky) bude pracovať podstatne menej ľudí než sa ešte v nedávnej minulosti predpokladalo. V praxi to znamená, že aby sa zachovali pôvodné fiškálne prognózy, tak musí rásť ekonomika rýchlejšie. Napríklad mzdy by museli byť v roku 2040 o zhruba 20 percent vyššie, ako sa pôvodne predpovedalo.
Pokiaľ nebudú, tak sa aj pri pokračovaní globálnej konjunktúry krajina môže pokojne opäť dostať do platbyneschopnosti. Za dve dekády sa môže stať hocičo, čiže nedá sa vylúčiť ani happy-end. Pohľad na vývoj v poslednej dekáde však nič dobré neveští.
Navyše, nikde nie je napísané, že emigrácia sa zastaví. Pokiaľ v budúcich rokoch pôjdu projekcie vývoja obyvateľstva ešte nižšie, tak budú problémy s obsluhou dlhu kvôli demografii ešte bližšie k realite.
P.S.: Ešte dodám, že silný odliv obyvateľstva zažili v nedávnej minulosti viaceré krajiny EÚ. Medzi nimi aj Slovensko. Takmer všetky však majú v porovnaní s Gréckom len zlomkový dlh k HDP, čiže demografické riziko pre obsluhu dlhu je pri nich podstatne nižšie.