Doma oslabení americkí prezidenti mávajú sklon sústrediť sa na zahraničnú politiku. George W. Bush, ktorý po utorkových voľbách nebude mať za sebou podporu Kongresu, však svoje ťaženie v Iraku začal pred troma rokmi. Počas najbližších (a súčasne posledných) dvoch rokov v úrade irackú vojnu nestihne zavŕšiť víťazstvom, ale - ako tomu určite verí - ani prehrať. Sklamanie však čaká aj na tých, ktorí dúfajú, že by pod tlakom nepriaznivého vývoja svoj kurz voči Iraku, Iránu či KĽDR prevratne zmenil.
Dôvody sú tieto: po prvé - je veľmi nepravdepodobné, aby Bush zmenil svoj názor na opodstatnenosť zásahu proti Saddámovi Husajnovi. Ak by to však urobil, bol by to dôvod na abdikáciu. No to by bolo preňho, ale najmä pre Republikánsku stranu bolo ťažko prijateľné - v straníckej centrále už myslia na kongresové a prezidentské voľby v roku 2008.
Po druhé - ani demokrati, ktorí Busha z opozičných lavíc kritizovali, doteraz neponúkli pre Irak jasnú a presvedčivú alternatívu. Recept už niekoľko týždňov hľadá komisia na čele s bývalým ministrom zahraničných vecí Jamesom Bakerom. Ani tá najpravdepodobnejšia rada - postupné sťahovanie amerických jednotiek - sa však nemusí osvedčiť. Najmä ak budú vzájomné útoky, predovšetkým medzi sunnitmi a šíitmi, eskalovať v takej miere ako doteraz
Na prípadné mierne korekcie kurzu nie sú výsledky volieb rozhodujúce, aj keď väčšina Američanov v prieskumoch verejnej mienky tvrdila, že pri svojom rozhodovaní sa istým spôsobm riadili názorom na Irak. Oslabenú Bushovu pozíciu pocítia jeho partneri v zahraničí. Ak sa bude Washington správať zdržanlivo na Blízkom východe, vyvolá to tlak na väčšie zapojenie ďalších hráčov, napríklad EÚ. Potom sa môže ukázať, že ani oni nie sú schopní a ochotní ponúknuť inú a hlavne účinnejšiu politiku. O to skôr, že v dvoch kľúčových európskych štátoch - v Británii a vo Francúzsku - sa očakáva striedanie na postoch premiéra, resp. prezidenta.
O väčšiu spoluúčasť ďalších mocností pri riešení jadrových ambícií Iránu a Severnej Kórey žiadal Bush už dávno, príčinu však netreba hľadať v USA - dôvodom je zistenie, že s Pchjongjangom a Teheránom sa lepšie rokuje po boku s EÚ, Ruskom a Čínou. Ich záujmy sa tu zhodujú vo viacerých bodoch než sa rôznia.
Je však jedna oblasť, kde sa zisk demokratov premietne negatívne do medzinárodnej politiky. Demokrati tradične majú sklon k protekcionizmu, a preto vyhliadky na liberalizáciu svetového obchodu majú ešte horšiu perspektívu ako doteraz.
Ďalšie riziko z oslabenej pozície prezidenta Busha sa ponúka vtedy, ak bude v zahraničnej politike zdržanlivejší a spolunažívanie s Kongresom ovládaným demokratmi nevyprodukuje nové riešenia, lebo prevážia kalkulácie pred prezidentskými voľbami v roku 2008.
Zdržanlivosť USA by tak paradoxne mohla vyvolať vo svete väčšiu nestabilitu, pretože vznik mocenského vákua so sebou vždy prináša vyššie riziko vzniku krízových situácií.
Adam Černý, komentátor Hospodářskych novín, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.