Cestovný ruch patrí vo svete medzi najdynamickejšie sa rozvíjajúce odvetvia hospodárstva, a to vďaka jeho ekonomickým aj mikroekonomickým prínosom. Prispieva k prísunu devízových prostriedkov pre národné hospodárstvo, ale aj k rastu príjmov podnikateľských subjektov, obcí, miest a regiónov. Výraznou mierou sa podieľa na zvyšovaní zamestnanosti a kultúrnej úrovne regiónov. Jeho realizácia nepostupuje však takým tempom, ako by si mnohí želali. To, že turizmus sa prirodzene stáva priemyslom voľného času, si čoraz viac uvedomujú i v regiónoch. Významným koridorom s možnosťou rozvíjania vzájomnej spolupráce v rôznych aktivitách sa stávajú susediace krajiny, ktoré majú výhodnú geografickú polohu a adekvátnu dostupnosť. Jedným z takých susedov je pre nás Poľsko. Viacerí slovenskí podnikatelia už dnes s potešením konštatujú, že záujem poľskej klientely o pobyt v strediskách cestovného ruchu opäť z roka na rok rastie. Napríklad i počas tohtoročnej letnej turistickej sezóny vo Vysokých Tatrách po českých turistoch boli poľskí hostia druhou najpočetnejšou zahraničnou skupinou (20,4 %). Aj iné oblasti majú však čo tejto klientele ponúknuť. O priazeň sa uchádzajú i také regióny, akým je Hnilecká dolina. Okres Gelnica disponuje tak prírodným, ako aj kultúrno-historickými pamiatkami a zachovanými lokalitami ľudovej architektúry, ktoré majú veľký význam z hľadiska cestovného ruchu. Predpoklad jeho rozvoja je tu hlavne v agroturistike a vo vidieckom turizme. Práve toto odvetvie by mohlo výraznou mierou znížiť nezamestnanosť, ktorá sa tu zaraďuje v rámci Košického kraja medzi najvyššie. "I potenciálnym poľským turistom máme čo v regióne ponúknuť," argumentoval prednosta Mestského úradu v Gelnici Jozef Humeňanský počas návštevy zástupcov cestovných kancelárii z Poľska v ich regióne, ktorí osobne navštívili aj niektoré rekreačné a lyžiarske strediská Hnileckej doliny. Ako pre HN uviedol Bogdan Grochocki, riaditeľ cestovnej kancelárie, ktorá ponúka dovolenkové pobyty vo svojich trinástich pobočkách v rámci východnej časti Poľska. Zameriava sa hlavne na okolité krajiny vrátane Slovenska. "Naši ľudia si v ostatnom čase na dovolenku vyberajú práve Slovensko, ktoré je pre nich zaujímavou destináciou v rôznych smeroch. Samozrejme, okrem iného je to podmienené i tým, že rekreácia je tu pre nich ekonomicky stále výhodná, a to z dôvodu, že Poliaci sa zatiaľ nemôžu v solventnosti porovnávať s klientelou vyspelých ekonomík," podelil sa riaditeľ s doterajšími skúsenosťami. K najfrekventovanejším cieľovým miestam turistiky Poliakov na Slovensku patria Vysoké Tatry, Slovenský raj a prakticky všetky lyžiarske strediská. Práve pokiaľ ide o lyžovanie, uprednostňujú aj iné lokality ako sú predimenzované strediská v našich veľhorách, a to i kvôli cenovým reláciám. A v tomto smere môže byť príťažlivý i tunajší región. I poľská klientela však veľmi negatívne vníma úroveň cestnej infraštruktúry. I keď štátne cesty I. triedy dosahujú požadovanú úroveň, situácia na komunikáciách II. a III. triedy je v niektorých regiónoch, ktoré sú pre rozvoj cestovného ruchu, takmer predurčené, v zlom, ba v niektorých úsekoch až v dezolátnom stave. Nie je to ináč ani v Gelnickom okrese. Všímajú si však i kvalitatívne rozdiely v službách. Radi by ich videli na takej úrovni všade ako vo Vysokých Tatrách. V niektorých centrách cestovného ruchu sú ubytovacie i stravovacie zariadenia ešte stále poznačené transformačným procesom a táto oblasť sa v niektorých lokalitách oživuje dosť pomaly.