Tento rok začal s nadšením a veľkými nádejami pre globálnu ekonomiku. Všetko išlo dobre a globálne akcie v januári vystrelili o päť percent nahor.
Od tej doby sa však toho veľa zmenilo: európske makroekonomické údaje sklamali najviac za posledných šesť rokov, akcie vo februári zasiahol vôbec najväčší jednodňový šok volatility za posledné desaťročia, čínska ekonomika jasne spomaľuje, v mnohých rozvíjajúcich sa krajinách sa prejavujú vážne problémy.
V Európe prebieha politická kríza kvôli migrácii. V Taliansku vládnu populisti. Prebieha obchodná vojna medzi Spojenými štátmi a ich kľúčovými obchodnými partnermi.
Spojené štáty dosiahnu pravdepodobne najvyšší deficit k HDP od roku 2013 a Fed bude pokračovať v sprísňovaní monetárnej politiky prostredníctvom zvýšenia sadzieb a súčasného obmedzenia súvahy centrálnej banky.
Eskalácia obchodného napätia spôsobená pomýlenou americkou vládou pritom len zhoršuje problémy, ktorým finančné trhy musia čeliť.
Čo vieme o obchode?
Obchodná vojna je zložitá téma. Obchodné štatistiky sa totiž dajú ohýbať tak, aby vyhovovali akýmkoľvek zámerom, a nechávajú tak priestor populistom a antiglobalistom, aby si obchodnú realitu pokrivili podľa potrieb. Bariéry obchodu majú dve zložky: clá, ktoré sú v podstate daňou na dovážané produkty, a necolnú zložku, ktorá zvyčajne spočíva v regulačných opatreniach.
Tu je niekoľko faktov: Globálny obchod rástol v posledných 215 rokoch v priemere o 4,2 percenta ročne, čo je nárast 6 437 krát, a to aj napriek strašným vojnám, ktoré obchod vrátili o niekoľko rokov späť - dve svetové vojny v tom predstavovali najväčší pokles.
Dlhodobý trend však podčiarkuje to, čo ekonómovia vedia už po stáročia: voľný obchod vedie k rastu bohatstva a núti krajiny sa špecializovať a využívať tak zdroje v tých odvetviach, v ktorých majú komparatívnu výhodu. Tento silný trend zrejme nezmenia ani pomýlené populistické vlády. História jasne ukazuje, že obchodná vojna nemá víťaza. Rozumné krajiny by sa preto mali snažiť o kompromis.
Údaje o globálnom obchode odhaľujú ešte jednu zaujímavú skutočnosť. Podľa distribúcie svetového exportu zostáva Európa ešte stále najväčším obchodným regiónom sveta. Na druhom mieste je Ázia, ktorá v porovnaní s ďalšími regiónmi prudko rastie a Spojené štáty americké predstavujú menej ako 20 percent svetového obchodu. To je pre prezidenta Donalda Trumpa veľmi nepríjemná informácia, pretože tento región je pre svet čoraz menej dôležitý.
Ak má krajina obchodný deficit pri nejakej komodite, napríklad pri oceli, je tomu tak preto, že oceliarsky priemysel tejto krajiny nie je konkurencieschopný. Vďaka dovozu produktu, ktorý sa vyrába v inej krajine lacnejšie, môže importujúca krajina dať svoje zdroje do odvetvia, v ktorom je produktívnejšia, a tak zvyšovať svoje celkové bohatstvo.
Toto je jednoduchý princíp voľného obchodu a je to aj dôvod, pre ktorý by Spojené štáty nemali domácu výrobu vnímať ako prioritu. Obrovský nárast bohatstva USA v posledných troch desaťročiach pochádza z odvetví, ako napríklad polovodiče, softvér, biotechnológie, zdravotnícke potreby a financie.
Ako to vidí Donald Trump?
Postoj terajšej americkej vlády ku globálnemu obchodovaniu povedie k horšej ako optimálnej tvorbe bohatstva.
Trumpova vláda sa príliš zameriava na clá, čo pri manipulácii štatistík môže viesť aj k výraznej optickej zmene. Zaujímavé však je, že Credit Suisse zverejnila v roku 2015 správu, podľa ktorej majú Spojené štáty najvyššie necolné bariéry zahraničného obchodu v rozvinutom svete, takže pre zahraničné firmy je vstup na americký trh príliš zložitý. Obchodná politika je očividne veľmi zložitá vec.
Vo svojom nedávnom prejave uviedol guvernér Fedu Jerome Powell, že firmy uvažujú o odložení náboru ľudí a nových investícií kvôli obavám z dôsledkov vývoja obchodnej politiky. Spoločne s nedávnym varovaním ohľadom ziskov spoločnosti Daimler, ktoré sú priamo spájané s obchodnou vojnou medzi Spojenými štátmi a Čínou, predpokladáme, že obchodná vojna bude mať negatívny dopad na jednotlivé firmy ako aj celú americkú ekonomiku.
Ohrozené sú aj stále perspektívne technológie
Eskalácia obchodnej vojny spolu s regulačnými opatreniami predstavuje napríklad veľké riziko pre najväčší americký akciový sektor – technológie.
Informačné technológie sú na americkom akciovom trhu dominantným sektorom. Z globálneho pohľadu síce sú ešte stále za finančným odvetvím s trhovou váhou 15,8 percenta, no merané podľa odvetví je skupina Software a Služby (s váhou 8,9%) veľmi blízko tomu, aby predbehla Banky (9,9%) a získala pozíciu najvýznamnejšieho odvetvia na svete.
Kým globálne akcie tento rok zažívajú problémy, technologické odvetvie prináša svojim investorom slušné výnosy a tým zvyšuje svoju atraktivitu. Zaujímavou charakteristikou technologických spoločností je ich nízke zadlženie. Podľa indexu MSCI World je čistý dlh v informačných technológiách mínus 0,62, čo znamená, že tento sektor je najmenej citlivý na zmeny monetárnej politiky.
Odvetvie má navyše najvyššiu návratnosť investovaného kapitálu a má nižšie kapitálové výdavky ako ostatné. Kombinácia týchto faktorov zvýšila hodnotu prémiových globálnych akcií na 27 percent, čo je veľmi dobrá prémia za jediný sektor, ktorý každým rokom rastie. Je zrejmé, že technologický sektor prešiel od dominancie hardvéru k nadvláde softvéru, ktorý je pre investorov oveľa atraktívnejší.
Sťahovanie do bezpečia
Už od roku 2010 sa pozeráme na globálne akcie väčšinou pozitívne, a to dokonca aj v období krízy eurozóny, kedy sme vďaka nadhodnote zostali pokojní. Nikdy sme sa tak nepridali ku kritikom hovoriacim o bubline na trhu globálnych akcií alebo dokonca technologických spoločností.
Napriek tomu je nutné povedať, že ani za deväť rokov trvajúcej globálnej expanzie sa nedokázali vyriešiť štrukturálne problémy ekonomického rastu podporovaného zadlžením. Finančný sektor je síce silnejší, avšak ekonomika ako celok je stále krehká a citlivá na zmeny úrokových sadzieb.
Vzhľadom k prílišnej expanzii úverových spreadov, nadpriemernému nadceneniu akcií a normalizácii monetárnej politiky, sa svet môže čoskoro dočkať komplikácií. Preto je v súčasnosti naša pozícia u akcií defenzívna, ale zatiaľ nie negatívna. Investície smerujeme skôr do necyklických technológií, zdravotníctva a spotrebného tovaru.
Autor článku je Peter Garnry, akciový statég Saxo Bank