Všetko sa odkladá

Dovládnuť. To je jednoduché motto vládnej koalície, ktorému podriaďuje všetko. Na jednej strane je to prejav zodpovednosti -- nemožno dopustiť stav faktického bezvládia, lebo štát potrebuje aspoň údržbu. Aj takáto ústupčivá vláda je lepšia ako úradnícka "nestranícka". Na druhej strane je nesporne výhodné vyštartovať do volebnej kampane z vládnych blokov. Možno povedať, že kampaň už prebieha, napríklad prilepšovaním dôchodcom bez ohľadu na odhadovaný vývoj príjmov Sociálnej poisťovne. Dobre padne v prítomnosti miestnych občanov a televíznych kamier niekoľko dní pred voľbami prestrihnúť pásku na novom kúsku diaľnice, byť pri otvorení fabriky či len navštíviť domov dôchodcov... a to nie za stranícke, ale štátne peniaze.
Mikuláš Dzurinda drží slovo opozícii neprivatizovať aj napriek vládnym uzneseniam. Priorita vydržať do volieb ovplyvňuje praktickú politiku aj za cenu škôd. Tie ekonomické, ktoré vyplynú z nedodržania záväzkov, nám predbežne vyčíslia žalobcovia a definitívne súdy. Budú tu aj škody na goodwille Slovenska -- tie nám u súkromných investorov a obchodných partnerov budú nabiehať neexaktne, ale vytrvalo. Vláda sa kvôli opozícii nevyjadruje k predaju podielu krachujúceho Jukosu v Transpetrole, bez jej súhlasu sa transakcia nedá uzavrieť. Pritom nad Jukosom krúžia exekútori a odborníci nevylučujú, že sa situácia môže skomplikovať v náš neprospech. Aj tu sa môže zaťažiť finančné konto koalično-opozičného prímeria.
Okolo predajov štátneho majetku je veľa hmly, nech sú výberové procesy formálne akokoľvek priehľadné. V časovej tiesni to platí osobitne. Aj keď o mnoho štátnych nehnuteľností na prvý pohľad nie je záujem, všetko je len otázkou ceny a podmienok. Až po čase sa vyplavujú na povrch fakty a súvislosti, napríklad následné predaje nehnuteľnosti za oveľa vyššiu cenu. To je kuvičí pohľad. Tým praktickým je, že štátne úrady sa majú odľahčiť od nákladov, ktoré prevádzka prebytočných nehnuteľností stojí, a ministerstvo kultúry by malo z predajov financovať finišujúcu dostavbu SND. Všetko sa odkladá.
Po úspechu vo voľbách, na ktorý si v takej či onakej miere trúfajú všetky strany, koaličné i opozičné, chcú mať na rozhodovanie o majetku štátu vplyv. Preto hibernácia vyhovuje, všetci veria, že budú pri rozmrazovaní.