Ťažké časy v súčasnosti prežíva vládnuca Maďarská socialistická strana (MSZP). Podpora hlavnej sily ľavicovo-liberálnej koalície medzi maďarskými voličmi klesla na najnižšiu úroveň za posledných desať rokov. Dôvodom zníženej dôvery sú zákonite sprievodné negatívne prejavy politiky uťahovania opaskov a reformných zmien s cieľom ozdraviť ekonomiku a najmä nadmerne vysoký schodok verejných financií.
"Ďalej sa dostanú tí, ktorí si zvolia ťažšie riešenie," zastáva premiér Ferenc Gyurcsány program reforiem v krajine, aj keď nateraz sa to väčšine obyvateľstva nepáči vzhľadom na očakávané zhoršenie životnej úrovne, rýchly nárast cien a ďalšie nepríjemné následky. Dve tretiny obyvateľov už teraz súhlasia s návrhom, aby vládna koalícia odstúpila a uskutočnili sa predčasné voľby. Ba i väčšina tých, čo podporujú jej ďalšie pokračovanie, sú aspoň za odchod premiéra z čela vlády. Súvisí to s tým, že popularita Gyurcsánya sa znížila ešte oveľa viac než samotných socialistov.
Napriek tomu sa však vplyv premiéra na realizáciu vládnej politiky reforiem posilnil po jeho zvolení aj do funkcie predsedu strany. Gyurcsány, ktorý aj tak neoficiálne riadil stranu v období predsedníctva Istvána Hillera, si pritom poistil očakávané zvolenie ultimátom delegátom kongresu. "Funkciu predsedu prijmem a premiérom zostanem len v prípade, ak mi odovzdáte najmenej 75 percent hlasov," prekvapil ich premiér, ktorý tak využil hlasovanie o svojej osobe aj na podporu nepopulárnej, no nevyhnutnej vládnej politiky reštrikcií a reforiem. Ako jediný kandidát nakoniec získal 89 percent odovzdaných hlasov nehľadiac na nespokojných členov strany. Tým sa nepozdáva nielen hlboký prepad dôvery voličov, ale ani príliš sebaistý a osobný štýl politiky a vystupovania premiéra. Socialisti tak zlúčili funkcie predsedu strany a premiéra po deviatich rokoch. Naposledy zastával oba posty expremiér Gyula Horn do konca funkčného obdobia v roku 1998.
Doteraz pomerne tichá vnútrostranícka opozícia si uvedomuje, že za nepopulárneho Gyurcsánya momentálne nie je reálna náhrada. Aj v súvislosti s jeho najväčším domácim rivalom v osobe vodcu radikalizujúceho sa a populistického Fideszu Viktora Orbána. Premiér zostáva zárukou pokračovania reforiem v Maďarsku. Ak po určitom čase začnú prinášať výsledky a obyvatelia pocítia zlepšenie ekonomickej situácie aj v rodinnom rozpočte, môžu sa postupne obnoviť sympatie voličov k socialistom. Otázne je, či sa zlepšenie v ekonomike prejaví už do parlamentných volieb, plánovaných o tri roky, a či strana má s Gyurcsányom ešte vôbec šancu vyhrať. Ak nie a socialisti budú naďalej doplácať na následky premiérovho úsporného balíka nízkou úrovňou dôvery, nie je vylúčené, že sa kritici v strane začnú čoraz viac ozývať a presadzovať jeho výmenu ešte do volieb.
"My socialisti máme vládu, a nie naopak," tvrdí Gyurcsány o vzťahu strany a vlády. Aby nemal príliš rozsiahlu moc, socialisti nepodporili posilnenie právomoci predsedníctva strany a navyše požadovali, aby frakcia strany v parlamente mala väčší vplyv na prijatie vládnych rozhodnutí. Gyurcsány presadzuje obnovu strany, postkomunistickej dedičky politiky gulášového komunizmu počas vládnutia Jánosa Kádára, na modernú ľavicovú silu západného zamerania. Ako jej nový predseda odmieta pracovať v starom budapeštianskom sídle na Námestí republiky, kde predtým už sídlila jej štátostranícka predchodkyňa. Do nového moderného centra by sa mali presťahovať do konca budúceho roka. Svoj názov, z ktorého oproti minulosti vypadlo iba slovo robotnícka, socialisti zatiaľ neplánujú zmeniť, aj keď sa považujú za sociálnych demokratov.
Martin Benko, autor je spolupracovník HN