Darí sa, ale reformy sa nekončia

Štátny záverečný účet za rok 2005 nastavil zrkadlo slovenskej ekonomike i hospodárskej politike uplatňovanej v predchádzajúcich štyroch rokoch. Výkonnosť krajiny sa zvýšila o šesť percent, podobným tempom sa dvihli reálne príjmy obyvateľov. Rekordné hodnoty zaznamenali tvorcovia materiálu v hospodárení verejných financií. Schodok sa prvý raz dostal pod tri percentá hrubého domáceho produktu, čo je nevyhnutnou podmienkou prijatia krajiny do Európskej menovej únie.
Sledujúc tieto čísla nemožno poprieť, že Slovensko sa stalo lídrom stredoeurópskeho regiónu. Po vstupe do Európskej únie pred dvoma rokmi sa už naplno prejavujú dôsledky hlbokých reforiem. Tie sa ešte posilnia rozširovaním ekonomických aktivít domácich a zahraničných investorov. Príspevok exportu vyprovokovaný rozsiahlymi investíciami sa už naplno prejavil v Česku, za ktorým Slovensko po výpadku z 90. rokov ešte stále zaostáva. U susedov sa stáva ťahúňom vývoz. Keď sa podobný vývoj prejaví aj na Slovensku, krajina ešte zvýrazní hospodárske oživovanie a 10-percentný medziročný rast nemusí byť nedosiahnuteľnou métou.
Vysokú dynamiku v ekonomike zachytávajú aj verejné systémy. Minulý rok bol obdobím razantného zvyšovania miezd a reálnych príjmov obyvateľov. Práve výdavky domácností výrazne prispeli k rastu hrubého domáceho produktu a nadmieru naplnili daňové príjmy štátneho rozpočtu a príjmy samospráv. Na jednej strane je potešujúce, že štatistiky neostávajú rečou suchých čísel a pozitívne čísla sa pretavujú do stúpajúcej životnej úrovne, na druhej strane začína čoraz viac mátať riziko z uspokojenia.
Slovensko vstúpilo do obdobia úrodných rokov, musí však ostať bdelé. Prejedanie nie je na mieste, lebo krajina je z minulosti vysoko zadlžená. Rast dlhu treba zastaviť, najlepším spôsobom je rýchle smerovanie k vyrovnanému hospodáreniu verejných financií. Minulý rok priniesol dôkazy, že tendencie k neopodstatnenému míňaniu sa prejavili vo viacerých oblastiach. Najvypuklejšie sú v čoraz dôležitejšej oblasti verejných financií -- v rozpočtoch samospráv. V minulom roku sa podľa štátneho záverečného účtu vyšplhali výdavky obcí a vyšších územných celkov o osem miliárd korún nad pôvodný predpoklad. Sledovanie efektívnosti využívania výdavkov v samospráve, ale i priamo v štátnom rozpočte, bude veľkou výzvou pre budúcu vládu.
Druhým rizikom sprevádzajúcim úrodné roky je strata citlivosti na potrebu ďalších reforiem. Lákavým pseudoriešením problémov zdravotníctva môže byť preliatie neočakávaných príjmov štátu do tohto rezortu. Problémy by tým však v systéme ostali, len by sa odsunuli na vyriešenie neskôr, keď by vytryskli v znásobenej sile. Podobne treba hľadieť na problémy školstva, ktoré v prvom rade trpí systémovými chybami, až potom nedostatkom peňazí.
Hoci dosiahnuté výsledky nabádajú na spokojnosť a odzbrojujú postoje kritikov reforiem, ustrnutie v pohybe by bolo nebezpečné. Musí sa postupovať ďalej. Je to ako pri budovaní domu. Stavba je pod strechou, už sa v nej dá aj bývať, len pred zimou ostáva dokončiť dôležité vykurovanie a zateplenie. Potom treba stále vykonávať správnu údržbu a sledovať vývoj. Keď sa vyskytne možnosť zlepšenia tepelného režimu, treba siahnuť po rekonštrukcii a využiť nové technológie. Ceny energií celosvetovo stále rastú, prestať na to myslieť by sa mohlo stať osudným.
Autor je poslancom Národnej rady SR za SDKÚ.