Die Presse
Svet teraz vie o jadrovej kapacite Severnej Kórey; videl snímky zariadení, v ktorých ostentatívne vypínajú kamery. A zrazu sa svet dozvedel, že ani svetové tajné služby nevedia veľa o tretej najväčšej armáde sveta -- v každom prípade nič o skutočných úmysloch režimu. Ak by bol Soul, Washington, Moskva a OSN skutočne natoľko prekvapený priznaním Severnej Kórey, že od roku 1994 ďalej pracovala na jadrovom programe, môže to byť len hrubá nedôslednosť. Pretože ani priznanie ani hrozby Severnej Kórey nemôžu byť náhodou. V tom istom období sa v Južnej Kórei konali prezidentské voľby; v USA bežia na plné obrátky prípravy na vojnu. Ruky Južnej Kórey sú zviazané, pretože je ohrozená na smrť. USA zasa hovoria o jadrovom vydieraní, ktoré nebudú trpieť. Diplomati z celého sveta sa chystajú na cestu do Ázie. Iskierka nádeje je, že oceľovému diktátorovi Kimovi Jr. nie je jeho medzinárodné postavenie ľahostajné. Preto je Severná Kórea (klasickým) prípadom pre OSN. ((Ne)známe nebezpečenstvo, Anneliese Rohrer, 4. 1.)
Süddeutsche Zeitung
Spojené štáty sťahujú svoje jednotky do oblasti Perzského zálivu s takou rýchlosťou, že rastie strach z reťazovej reakcie: Ak bude všetko naplánované pre vojnu, potom sa musí aj uskutočniť. Dva dôležité argumenty a stovka malých problémov hovoria proti nej: Saddám Husajn má ešte stále šancu splniť povinnosti, ktoré vyplývajú z rezolúcie BR OSN a Bushovi chýba jednoznačný dôvod na útok. Bush nepresvedčil -- a dá sa očakávať, že v najbližších týždňoch sa toho veľa nezmení. Kauza Saddám: Schovávačka so zbrojnými inšpektormi sa dala očakávať. Saddám sa môže teda len sám odzbrojiť. Teraz sa blíži okamih, keď ešte bude môcť rozhodovať o vojne a mieri. Na druhej strane stojí americký prezident Bush. Potreba odôvodniť vojnu je v demokraciách enormná. Voči vlastnému obyvateľstvu, ale aj voči spojencom. Bushovi však chýba jednoznačný dôkaz. Najhorší scenár by bol, keby sa voči Saddámovi nenašlo dostatok dôkazov a Bush by vykonštruoval len polovičatý dôvod na vojnu a ešte k tomu na základe rezolúcie BR OSN, ktorá by vznikla nie na základe presvedčenia jej členov, ale zo strachu pred marginalizáciou grémia. (Vo víre vojny za vieru, Stefan Kornelius, 3. 1.)