Kapitálové investície do krajín BRIC (Brazília, Rusko, India a Čína) sa v posledných rokoch odlišovali od vkladov do aktív iných krajín. Skratku BRIC po prvý raz použil v roku 2003 ekonóm americkej investičnej banky Goldman Sachs Jim O´Neill. Štyri krajiny spojil do jednej skupiny na základe ich exportnej orientácie a veľmi vysokého tempa rastu. Predpovedal, že do roku 2050 predbehnú súčasné rozvinuté krajiny a budú na rovnakej úrovni ako terajší lídri - USA a Japonsko.
Finančné nástroje orientované na investovanie do aktív v týchto krajinách sa tešia mimoriadnej pozornosti investorov. Je pravdepodobné, že makroekonomické ukazovatele BRIC sa budú v najbližších dvoch rokoch odlišovať a krajiny sa začnú diferencovať viac ako v minulosti. Dá sa povedať, že v budúcnosti sa bude dať pochybovať o tom, či je správne pre túto skupinu krajín používať jednu a tú istú skratku.
Spomalenie rastu svetovej ekonomiky sa môže prejaviť v každej referenčnej krajine rôznym spôsobom. Napríklad Čína môže mať problémy s prehriatím ekonomiky - už teraz vláda administratívne obmedzuje jej rast. Po druhé, tlak zo strany iných krajín môže Čínu prinútiť revalvovať národnú menu, čo zníži konkurencieschopnosť jej produkcie.
Spomalenie rastu ekonomík USA a Číny bude mať vplyv na dve najväčšie surovinové ekonomiky - Brazíliu a Rusko. V minulom roku export tvoril tretinu HDP Ruska, pričom 85 percent z neho boli suroviny a polotovary. Spomedzi surovín a polotovarov dve tretiny tvorí ropa a plyn, 17 percent kovy a 3 percentá drevo. Pretože Čína je jedným z najväčších nákupcov energetických surovín na svete, zníženie jej dopytu sa podstatným spôsobom prejaví na ruskej ekonomike.
Brazília je ešte závislejšia od exportu. Od roku 1996 do roku 2005 sa podiel exportu na HDP zvýšil zo 6,2 na 14,9 percenta. Odberateľmi brazílskej produkcie, väčšinou poľnohospodárskej, sú práve USA a Čína.
Prípadný ekonomický pokles najlepšie znesie India. Domáca spotreba tu tvorí takmer dve tretiny HDP, export tovarov len osminu. Znamená to, že zníženie dopytu na svetových trhoch sa najmenej prejaví v indickej ekonomike. V Indii sú call centrá pre podporu klientov v mnohých krajinách sveta. Okrem toho India je známa tým, že svetovým korporáciám predáva služby svojich programátorov.
Základným problémom indickej ekonomiky je deficit verejných financií (8,7 % HDP) a bežného účtu platobnej bilancie (1,5 % HDP). Momentálne tieto schodky nepredstavujú riziko, ale v prípade globálneho poklesu ekonomiky investori môžu to posudzovať ako negatívny faktor, čo môže vyvolávať tlak na indickú menu a dlhopisy.
Záver je preto zrejmý : Na prípadný pokles globálnej ekonomiky bude najcitlivejšie reagovať Rusko a najmenej India. Brazília a Čína sú niekde medzi nimi.
Vladimír Bačišin, ekonomický konzultant