Recesiu sme v eurozóne nemali od prvého kvartálu 2013 – odvtedy, ako vrcholila európska dlhová kríza.
Podľa prognóz vlád, centrálnych bánk či medzinárodných inštitúcií ju ani dlho neuvidíme. Ekonomické dáta však hovoria iný príbeh – pravdepodobnosť recesie v eurozóne prudko rastie.
Nedávno svet prekvapili čísla rastu HDP za tretí kvartál - do kontrakcie sa dostalo okrem Talianska aj Nemecko, Švédsko, Švajčiarsko či Japonsko.
Stagnácia Talianska neprekvapuje, no pokles ekonomík veľkých exportérskych krajín už na ľahkú váhu brať nemôžeme. Práve pokles rastu Nemecka, Japonska a Švajčiarska naznačuje, že problém je globálny.
Skutočne, globálny ekonomický rast vrcholil koncom minulého roka. Odvtedy klesá, keď v treťom kvartáli jeho pokles akceleroval. Prepad HDP veľkých exportérov tak nie je náhodný. Avšak pokles Nemecka je pre eurozónu nový problém.
Pri poslednej recesii to boli periférne krajiny, ktoré stiahli so sebou aj zvyšok eurozóny. Prepad Španielska, Írska, Talianska, Grécka či Portugalska nakoniec dostal do problémov aj Nemecko. Teraz je však situácia odlišná – môže to byť Nemecko, ktoré stiahne zvyšok Európy so sebou.
Nemecko sa nepoučilo
Ani veľký prepad globálnej ekonomiky v roku 2008 nedokázal zmeniť trajektóriu Nemecka. Domáca spotreba svojim podielom na HDP od 80. rokov minulého storočia neustále klesá.
Historické minimá dosiahla v minulom roku. Naopak, podiel exportu pokračuje v prudkom raste zo 17 percent v roku 1972 na súčasných 47 percent HDP.
Nie, nie je to Čína, ktorá je závislá na stave globálnej ekonomiky. Pomer jej exportu k HDP je iba 20%. Je to Nemecko (47%) a samozrejme Slovensko (96%). Ak bude globálna ekonomika spomaľovať, nemecký export bude klesať a s ním aj nemecký rast. Ten slovenský bude nasledovať.
Európska trojica
Nemecko spolu s Francúzskom a Talianskom tvoria až 70 percent objemu ekonomickej aktivity v eurozóne. To pri súčasnej konštelácii volá po problémoch.
Neistota spojená s Talianskom znižuje v krajine investície aj spotrebu. Posledný kvartál roka pomaly končí a investorská ako aj spotrebiteľská dôvera v krajine sú na bode mrazu. Zdá sa veľmi pravdepodobné, že už v tomto kvartáli upadne Taliansko do recesie.
Na rozdiel od Nemecka je na tom Francúzsko omnoho lepšie. Jeho rast v treťom kvartáli vzrástol, no tento optimizmus nemusí byť udržateľný. Už od novembra, od začiatku celonárodných protestov „žltých viest“, ekonomika spomaľuje. A dokazujú to aj čísla predstihových indikátorov. Ak sa situácia neupokojí ani v najbližších týždňoch, aj Francúzsku hrozí vo štvrtom kvartáli kontrakcia.
Európska politika
Či príde kontrakcia ekonomiky celej eurozóny v štvrtom kvartáli nevieme, no tento scenár je stále pravdepodobnejší. Európa, ako to typicky býva, však stále nie je pripravená na krízu.
Dohoda o rozpočte eurozóny a jednotnej ochrane vkladov boli posunuté na jún. Na rozšírení funkcie stabilizačného fondu ESM sa ministri financií zhodli, no ten má byť spustený až v roku 2024.
A tak, ak sa veci zhoršia, čaká nás ďalší chaos a hasenie problémov. Tentokrát je už ale politická scéna omnoho napnutejšia.