Legenda hovorí, že tam, kde sa objaví jednorožec, všetko zlé zmizne. Toto mýtické zviera potrebuje Veľká Británia najviac od Zimnej rebélie v rokoch 1978-1979.
Poslúchnuť vôľu väčšiny môže byť politicky zradné. Najmä, keď je väčšina krehká a téma rozdeľujúca – ako Brexit. David Cameron situáciu podcenil. Možno keby presnejšie špecifikoval podmienky, za ktorých bude vláda akceptovať výsledky referenda, mohol byť pokoj. Opak je však pravdou.
Britská politická scéna je v totálnom chaose. Najmä po tom, ako Mayová včera zrušila hlasovanie o svojom návrhu Brexitu. Nemala na výber, keďže jej hrozila masívna porážka. A tak skúša zúfalú možnosť – získať od Európskej únie uistenie, že írska poistka nebude trvalá.
Írska poistka hovorí o tom, že medzi Írskom a Severným Írskom sa nezavedú hranice. Ak aj Británia opustí jednotný trh, hranice sa zavedú medzi ňou a Severným Írskom. Niečo, s čím nesúhlasia severoírski unionisti ale ani mnohí konzervatívci.
Mayovej návrh nemá podporu ani vo zvyšku parlamentu. Každá skupina poslancov podporuje svoju vlastnú víziu budúceho vzťahu Británie s EÚ. Jedni chcú blízky vzťah na základe nórskeho modelu, druhí chcú vzťah blízky modelu kanadskému. Každý hľadá svojho jednorožca.
Najmä Corbyn. Šéf Labouristov kritizuje akýkoľvek návrh s jediným cieľom – predčasnými voľbami. Včerajší veľký výpredaj na trhu nesúvisí iba s rastom pravdepodobnosti chaotického Brexitu. Súvisí aj s obavami, že by sa k moci dostali socialisti. Pre britské banky by to bola katastrofa.
Nech britský poslanci snívajú o čomkoľvek, realita je taká, že dohoda s EÚ sa už nebude otvárať. Robilo sa na nej dva roky. EÚ nemieni ustúpiť. Buď ju Británia akceptuje alebo odíde bez dohody. Ak ju chce, musí si priznať, že ťahá za kratší koniec.
A tak je na britskom parlamente, či si vyberie cestu Mayovej dohody, ktorá je realistickým politickým kompromisom – odchodom z EÚ a hľadaním budúceho vzájomného vzťahu. Alebo bude aj naďalej nasledovať vášne – s hrozbou chaotického Brexitu a kolapsu svojej ekonomiky. Alebo sa v poslednej chvíli zľakne a v panike zruší žiadosť o odchod z EÚ – s potenciálom veľmi nehnevaných voličov.
Pred Spojeným kráľovstvom je len zlá a ešte horšia cesta. Brusel sa môže v kútiku duše usmievať, že Briti dostali to, čo si odchodom z EÚ zaslúžili. Bol by to však naivný smiech.
Kríza v Spojenom Kráľovstve je odzrkadlením frustrácie Britov z pokračujúcej stagnácie ich životnej úrovne od Veľkej finančnej krízy. Ich reálny príjem je od roku 2008 stále nižší o 7 percent. Je to väčší pokles, ako zažívajú Taliani. Politická rebélia je prirodzeným následkom. V krajine spájajúcej viacero národností, navyše s negatívnymi historickými skúsenosťami, to nemusí dopadnúť dobre.
No situácia v kontinentálnej Európe je len opticky lepšia. Do Európy prichádza nová kríza, čo znamená nové ekonomické problémy a nové politické turbulencie. Homogenita Európy je omnoho slabšia ako tá britská. Brusel nemá najmenší dôvod na radosť. Môže len dúfať, že euro je tak silný lep, z ktorého sa nebude dať uniknúť. To však ukáže až čas, a najmä ďalšia kríza.
Spojené kráľovstvo zúfalo hľadá jednorožca. Pred 40 rokmi ho na chvíľu našla Margret Thatcherová. Do jej roly sa teraz stavia Theresa Mayová. Thatcherovú ale paradoxne zachránila nečakaná vec – vojna s Argentínou. Zasiahne aj Mayovú rovnaká politická šťastena?