Kto stavia na ropu

Starosti s iránskym jadrovým programom má európska britsko-francúzsko-nemecká trojica, ktorá sa snaží diplomaticky rokovať s Teheránom, aj Spojené štáty alebo Izrael, ktoré by radšej postupovali dôraznejšie, napríklad aj silou. Obava Západu z blízkovýchodnej mocnosti vybavenej raketami s atómovou hlavicou je pochopiteľná. Nepokojné sú štáty v blízkom susedstve, napríklad arabské monarchie. Absencia ich akejkoľvek spoločnej stratégie je nepríjemná teraz, keď nový prezident Iránu obnovil radikálnu rétoriku vrátane chuti vymazať z mapy Izrael, a keď sa nemieni dohodovať o nároku budovať vlastný jadrový program.
Z regiónu zmizol excentrický režim Saddáma Husajna. Zároveň sa vytratilo mocenské vyvažovanie medzi Iránom a Irakom. Teherán navyše dianie v susednej krajine dokáže výrazne ovplyvňovať cez nábožensky spriaznených šíitských Arabov.
Pri ropných monarchoch musí predstava regionálneho vojnového konfliktu za prípadnej účasti Izraela, ktorý nikdy výslovne nepoprel, že v krajnom prípade použije krajné prostriedky, vyvolávať pocity človeka, ktorý zachádza do oceliarskej valcovacej stolice.
Dva ropné šoky zo začiatku 70. a 80. rokov minulého storočia fixovali v historickej pamäti predstavu, že ak svetovým hospodárstvom zalomcujú ceny nafty a benzínu, zdroj ťažkostí je v konfliktoch a krízach na Blízkom východe. Teraz väčšinu výkyvov generuje dlhodobé napätie medzi ponukou a dopytom, ktorý trvale zvyšuje hospodársky rast Číny, Indie a ďalších predtým "podvyvinutých" krajín.
Na dramatické výkyvy potom stačia lokálne udalosti ako tohtoročné zaplavenie rafinérií v okolí New Orleansu.
Novým prvkom na trhu s ropou sú politicky motivované zásahy, ako je trebárs predaj pod obvyklou svetovou cenou, ktorý si môže dovoliť napríklad venezuelský prezident Hugo Chávez. Ťaží z antibushizmu, dnešného variantu antiamerikanizmu, a dopraje si efektívne provokácie alebo sociálne ústretové gestá, prípadne účinnú kombináciu obidvoch.
Vo väčšom meradle robí obchody s lacnejšou ropou africká Nigéria. Ešte vyššiu hru ako Venezuela alebo Nigéria hrá Rusko. Prvého januára začne predsedať skupine G8 združujúcej priemyselne najvyspelejšie štáty sveta. Britské Financial Times upozorňujú, že Moskva čoraz intenzívnejšie využíva pozíciu prominentného dodávateľa ropy a zemného plynu na posilnenie svojho politického vplyvu.
Zmenu vo zvyku predávať strategickú surovinu do "blízkeho zahraničia" so zľavou pocítila Ukrajina, ktorej nové vedenie po minuloročnej oranžovej revolúcii stále ešte mieni preorientovať viac ako päťdesiatmiliónovú krajinu z Východu na Západ.
S približovaním sa k svetovým cenám sa musí popri pobaltských krajinách vyrovnávať aj Gruzínsko a Moldavsko. Nápadnou výnimkou, kam sa cenná surovina predáva pod cenu, je Lukašenkove Bielorusko.
Rusko sa zrejme poučilo, ako prostredníctvom ropnej politiky vie posilniť svoje strategické postavenie Saudská Arábia. Ak sa chce Moskva v úlohe strategického dodávateľa ropy a zemného plynu vrátiť ako hráč geopolitického rozmeru, je to zároveň výzva pre západné krajiny, aby sa ubezpečili, že Rusko možno považovať za zodpovedného a vierohodného partnera. Túto otázku si určite nekladie bývalý spolkový kancelár Gerhard Schröder, ktorý dostáva za členstvo vo vedení Gazpromu tučnú apanáž.