Partizáni s prémiou strašia Európu

Stále živá regulácia trhu práce v niektorých krajinách Európskej únie nastoľuje problém flexibility. Na nepružné pracovné podmienky, nezohľadňujúce zmeny, ktoré prinieslo rozšírenie únie, sa dopláca menšími pracovnými príležitosťami. Zdá sa, že bohatšia Európa rezignuje na pozitívnu víziu svojho vývoja, že sa nechce reálne vyrovnať s dôsledkami grandiózneho integračného procesu, ktorý iniciovala. Ochranárske opatrenia, obmedzujúce voľný prístup nových euroobčanov z krajín strednej a východnej Európy na pracovný trh, určite neprispeli k jeho pružnosti. Vyplynuli z mylnej predstavy o záplave pracovnej sily prichádzajúcej z východnej zóny chudoby, ktorá rozvráti politiku zamestnanosti v ekonomicky vyspelých krajinách a zruinuje ich sociálny systém.
Pod výživu tohto mýtu sa okrem sporadických imigračných vĺn niektorých sociálnych skupín smerujúcich z nových členských krajín na Západ, podpísali najmä niektorí politici a médiá. Že ide o dobre zakorenenú obavu preukázal aj rakúsky kancelár Wolfgang Schüssel, ktorého "vyľakal" projekt preplácania časti cestovných nákladov pre uchádzačov o zamestnanie v prihraničných regiónoch Slovenska. Snahu nášho rezortu práce podporiť a zvýšiť cezhraničnú mobilitu uchádzačov o zamestnanie v regiónoch susediacich s členskými krajinami EÚ, si niektorí rakúski politici a médiá vysvetlili ako sabotáž voči schválenému sedemročnému prechodnému obdobiu obmedzujúcemu prístup na ich pracovný trh. Predstava, že sa náš nezamestnaný vzdá podpory a napriek platným legislatívnym obmedzeniam si začne "pirátsky" hľadať prácu v Rakúsku, poukazuje na stále živú vysokú mieru nedôvery, ktorá zaťažuje vzťahy medzi bohatými a chudobnými Európanmi. Hoci minister zahraničia Eduard Kukan toto "nedorozumenie" vysvetlil a vylúčil nástup slovenských nezamestnaných partizánov vyzbrojených dvetisíckorunovou mesačnou prémiou na rakúsky pracovný trh (dostanú ju len vtedy, ak si v Rakúsku nájdu prácu v súlade s tamojšou legislatívou), obavy Rakúšanov celkom isto nezahnal.
V situácii, keď EÚ zápasí s vážnou krízou, bez možnosti riadiť sa spoločným rozpočtom a ústavnou zmluvou, sa krehkosť a zraniteľnosť tohto zväzku určite prejaví aj v sociálnej súdržnosti a modernizácii jednotného trhu práce. Pre európskych lídrov z toho vyplýva povinnosť občanov svojich krajín skôr inšpirovať a povzbudzovať, ako demotivovať či strašiť. Nejde o šírenie klamných ilúzií, ale skôr o prekonávanie egoizmu a vzkriesenie chradnúcej pozitívnej vízie EÚ. Únie, ktorej noví členovia môžu byť rovnocennými partnermi "veľkých či bohatých" pri tvorbe dynamického ekonomického rozvoja. Doterajšie reformy v strednej a východnej Európe vrátane slovenských už ukázali, že z dlhodobejšieho hľadiska prinesú nielen menej nezamestnanosti, ale i viac spoločnej prosperity a demokracie.