Západoeurópske a americké akciové trhy sa už niekoľko rokov držia v rastovom trende. Nahor mieria od svojho dlhodobého minima v októbri 2002.
Európske burzy viackrát v tomto období dosiahli až dvojciferné medziročné percentuálne zhodnotenie. Americký trh v priebehu posledných rokov medziročný pokles zaznamenal len jediný raz. Časť hlavných akciových indexov vytvorila nové historické maximá, čo znamená, že celková hodnota akcií na trhu meraná týmito indexmi dosiahla najvyššiu hladinu za celé obdobie existencie akciového trhu.
Výnimku tvoria technologické tituly, ktoré dosiahli len zhruba tretinovú hodnotu oproti ich niekdajšiemu stavu. Niet sa však čomu čudovať, pretože technologický sektor v rokoch 1998 -- 2000 vytvoril tzv. technologickú bublinu, keď trhové ceny akcií niekoľkonásobne prerástli ich reálnu hodnotu. Každá bublina raz spľasne, takže po dvojročnom poklese v rokoch 2000 -- 2002, ktorý spomenutý sektor poslal len na približne pätinovú hodnotu oproti historickým maximám, dnes akcie technologických firiem rastú tak, ako to zodpovedá ich fundamentálnym ukazovateľom, teda hospodárskym výsledkom firiem, ktoré reprezentujú. Ceny technologických akcií už rastú pomerne k ostatným akciám klasických spoločností.
Vývoj vyspelých akciových trhov po prelome tisícročí ovplyvnila ekonomická recesia, neskôr teroristické útoky proti USA či vojna v Iraku a ďalšie medzinárodné konflikty. Hlavnú rolu však pri vývoji akciových trhov vždy hrá hospodársky vývoj, teda expanzia alebo kontrakcia. Ak rastie ekonomika, firmy zarábajú. A práve dobré hospodárske výsledky sú predpokladom úspešného vývoja trhovej hodnoty spoločnosti, teda rastu ceny akcií.
V súčasnosti ekonomiky na starom aj novom kontinente napredujú uspokojivo. Hoci Federálny rezervný systém už niekoľko rokov uplatňuje politiku "uťahovania opaskov" a v minulosti pravidelne zvyšoval sadzby, jeho opatrenia nemali z dlhodobého hľadiska výraznejšie negatívne vplyvy na akciové trhy. Investori však už v súčasnosti očakávajú, že americká centrálna banka prestane sprísňovať. Potvrdzujú to aj posledné komentáre predsedu Fedu Berna Bernankeho, ktoré naznačujú, že menová politika by sa už mala stabilizovať a zároveň pripúšťajú aj šancu na prípadný mierny pokles sadzieb. Tento fakt by mal byť priaznivý nielen pre akciové investície, aj pre trhy s dlhovými cennými papiermi, ktorých výnosy sú závislé od toho, akú základnú úrokovú mieru určí centrálna banka tej-ktorej krajiny.
Ak budeme posudzovať perspektívu jednotlivých regiónov podľa fundamentov za uplynulý rok, medzi európskymi trhmi je v súčasnosti najzaujímavejšie Nemecko. Najväčšia európska ekonomika dosiahla v roku 2006 veľmi dobrý hospodársky rast, jej nezamestnanosť klesá a inflácia sa dostáva pod kontrolu. Aj vďaka tomu nemecký akciový trh v posledných rokoch rastie vo vyspelej Európe najrýchlejšie. V krajine je momentálne silná aktivita v oblasti fúzií a akvizícií, čo pomáha k pozitívnemu vývoju trhu účastín. Ak sa určitá firma dostane na pomyselné dno, je veľký predpoklad, že ju niekto skúpi. Je to úplne bežný jav a spoločnosti sa tak vzájomne "ťahajú".
Je dobré momentálne investovať do amerických, resp. európskych firiem? Ak si položíme túto otázku, odpoveď je veľmi jednoduchá. Ekonomické predpoklady sú na to priaznivé. Rozhodnutie preto závisí v podstate len od toho, aký postoj k riziku má ten-ktorý konkrétny investor. Slovenskí investori majú vo všeobecnosti veľmi veľký odpor k akémukoľvek riziku, takže sa skôr orientujú na konzervatívne investície. Preto ich lákajú dlhopisy, alebo v lepšom prípade zmiešané fondy, ktoré investujú do dlhopisov, ale aj do akcií. Aj konzervatívny slovenský investor by však mal zamyslieť nad investíciami, ktoré v dlhšej časovej perspektíve niekoľkých rokov prinášajú najuspokojivejšie výsledky.
Katarína Antoničová, Investičná a Dôchodková, správ. spol., a. s.