Maďarsko je pod vedením Viktora Orbána označovaná ako najmenej demokratická krajina Európskej únie.
A tak by sme si mohli myslieť, že autoritatívny režim Orbána si vyžiadal daň aj na ekonomickej výkonnosti krajiny. Budeme prekvapení, ale opak je pravdou.
Ťažké začiatky
Keď sa Orbán dostal v roku 2010 k moci, Maďarsko bolo blízko kolapsu. Vládne financie mali deficit viac ako päť percent HDP a dlh vzrástol nad 80 percnt HDP. Na krajinu bol zavedený záchranný program Európskej únie a Medzinárodného menového fondu.
Na vysporiadanie sa s vládnym dlhom Orbán znárodnil penzijné fondy. Zaviedol rovnú 15 percentnú daň a DPH zvýšil na 27 percent, najvyššiu v Európe.
Na zahraničné korporácie a monopoly zaviedol špeciálnu daň, niektoré z nich opäť znárodnil. Jednou z jeho hlavných ekonomických téz bol boj proti globálnym korporáciám, ktoré držia mzdy nízko. Táto politika ho nespravila priateľom Európskej únie.
Slovensko vs. Maďarsko
Slovensko je (najmä domácimi politikmi) prezentované ako model úspechu európskej integrácie. Táto politika je v mnohom v rozpore s maďarskou národne orientovanou politikou. Čo však o rôznych trajektóriách ekonomík hovoria reálne ekonomické dáta?
Orbánovi sa podarilo naplniť jeho hlavný ekonomický cieľ – rast reálnych miezd. Tie v rokoch 2010-2017 vzrástli o 20 percent, dvakrát viac ako tie slovenské. Vysoká daň na spotrebu, no podpora tvorby firemných ziskov sa odrazila aj na HDP, ktoré vzrástlo o 25 percent, rovnako ako to slovenské.
A to aj napriek tomu, že krajina dramaticky znižuje svoju zadlženosť. Vládny dlh Maďarska bol v roku 2010 dvakrát väčší ako slovenský. No odvtedy poklesol o sedem percent, slovenský naopak narástol o 10 percent.
Ešte dôležitejší je vývoj dlhu domácností. Kým dlh maďarských domácností poklesol o 20 percent HDP, dlh tých slovenských narástol o 16 percent. Slovenské domácnosti sú tak už dvakrát zadlženejšie ako tie maďarské.
Je paradoxné vidieť, že Maďarsko rástlo rovnako rýchlo ako Slovensko aj napriek tomu, že krajina znížila svoj domáci a vládny dlh o 27 percent HDP, kým Slovensko ho o 26 percent HDP zvýšilo. To dáva ekonomickému rast úplne iný rozmer.
Výkladná skriňa Európy
Silný rast reálnych miezd a nízka nezamestnanosť dodáva Maďarsku aj potrebnú politickú stabilitu. Maďarsko – „najmenej demokratická krajina EÚ“ – je politicky najstabilnejšia krajina EÚ, kde vládny Fidesz má stabilnú podporu polovice voličov.
Posledné politické otrasy vo Francúzsku, no najmä totálna paralýza v Británii - najdemokratickejšej krajine Európskej únie – dáva tušiť, že svet nie je čiernobiely.
Rovnako ako porovnanie výkonnosti maďarskej a slovenskej ekonomiky hovorí, že úplné otvorenie slabej ekonomiky znamená nárast dlhu a závislosti na zahraničí (viď. nárast exportu ako % HDP).
Prichádzajúca ekonomická kríza v Európe ešte viac zvýrazní napätie medzi politickou a ekonomickou integráciou a sledovaním národných záujmov. Maďarsko môže byť (paradoxne) modelom, ako zlé časy prežiť v stabilite. Na zdesenie väčšiny západných politikov.
Autor článku je Ronald Ižip, analytik TRIM Alfa