Začiatkom novembra Euractiv napísal: „Prognóza Európskej komisie potvrdzuje zdravú štruktúru rastu našej ekonomiky. Slovensko bude v rokoch 2019 a 2020 treťou najrýchlejšie rastúcou ekonomikou eurozóny s rastom dvojnásobne rýchlejším ako priemer celého klubu. Výhľad na nasledujúce dva roky je dobrý a bude mať pozitívne dopady aj na trh práce“, zhodnotil výhľad Komisie minister financií Peter Kažimír.
Extrapolácia trendov ale nemusí byť najlepšou stratégiou. Zoberme si také Grécko. Od svojho vstupu do Eurozóny v roku 2001 až do roku 2008 grécka ekonomika rástla o sedem percent ročne.
Podobne raketovo rástlo aj Španielsko, Portugalsko alebo Írsko. Ich ekonomický rast bol dvakrát rýchlejší ako rast zvyšku eurozóny. „Ekonomické tigre“, oslavovalo sa.
Ukázalo sa však, že realita nebola tak optimistická – po prudkom raste nasledoval prudký pokles. Doteraz sa periférne krajiny z krízy nespamätali. Ich ekonomický rast je za posledných sedem rokov iba polovičný oproti jadrovým krajinám. Prečo krajiny skolabovali a ekonomické modely zlyhali?
Dlh v perspektíve
Nie je ťažké rásť, pokiaľ sa krajina zadlžuje. Napríklad také Grécko malo v roku 2001 spoločný súkromný a vládny dlh na úrovni 254 miliárd eur. Do roku 2008 tento dlh narástol o ďalších 284 miliárd eur. HDP krajiny pritom v rovnakom období vzrástlo iba o 90 miliárd eur. Na vyprodukovanie jedného eura ekonomického rastu si Gréci požičali viac ako tri eurá.
Dlh je dobrý, ale iba vtedy, pokiaľ sa využíva produktívne – pokiaľ zvyšuje produktivitu práce. Pokiaľ sa minie na dočasné zvýšenie životnej úrovne, krajina sa ocitá na gréckej ceste.
Slovenská výnimočnosť
Ak zoberieme rok 2010 ako dno európskej dlhovej krízy, môžeme sa opýtať: ktorá európska krajina zvýšila svoj dlh od tohto obdobia najviac? Odpoveď je jednoznačná: Slovensko.
Slovenský súkromný sektor zvýšil svoj dlh do roku 2017 o 80 percent na úroveň 81 miliárd eur. Slovenská vláda zvýšila svoj dlh o 87 percent na 43 miliárd eur. Celkový dlh Slovenska sa takmer zdvojnásobil na 124 miliárd eur.
Náš dlh narástol v rokoch 2010-2017 o 56 miliárd euro. Hrubý domáci produkt však narástol iba o 17 miliárd eur. To znamená, že na vyprodukovanie jedného eura ekonomického rastu sa Slováci zadlžili 3-násobne. Podobne ako Gréci v rokoch 2001-2008.
Slovenská cesta
Aj keď je Slovensko na gréckej ceste, neznamená to, že skončíme ako Grécko. Súčasný dlh na úrovni zhruba 50 percent HDP pre vládu, domácnosti aj korporácie je komfortný a udržateľný.
Vystrašiť by nás však mohol Medzinárodný menový fond, ktorého nedávna štúdia hovorí, že finančnú nestabilitu v krajine netvorí celková výška dlhu, ale rýchlosť rastu dlhu. A to pri „zdravej“ štruktúre slovenského priemyslu môže byť pri globálnom spomalení pomerne zásadný problém.
Za posledných osem rokov sme sa zadlžili o 60 miliárd eur. Skutočne sme tieto peniaze použili efektívne?
Autor článku je Ronald Ižip, analytik TRIM Alfa