Najprv to bola Čína, ktorá v roku 2015 prišla s plánom „Vyrobené v 2025“. Jeho cieľom bolo posunúť krajinu z produkcie lacných a nekvalitných vecí na produkty a služby s vyššou pridanou hodnotou.
Lajtmotívom bolo zameranie sa na „high-tech“ v oblasti mikrobiológie, letectva či umelej inteligencie.
Rok na to prišla Saudská Arábia s „Víziou 2030“.
Ropa tu nebude večne a krajina sa potrebuje pripraviť na zmenu svojej ekonomiky podporou vzdelávania, turizmu či infraštruktúry.
Nemecko 2030
A pred pár dňami to bolo Nemecko, ktoré vyšlo s „Priemyselnou stratégiou 2030“. Nemecký ekonomický minister Altmaier varoval, že krajina výrazne zaostáva za USA a Čínou, a čoskoro môže stratiť svoje technologické know-how.
Nemecko nechce nechať svoje firmy napospas trhovej konkurencii, ale pomocou vládnych zásahov chce pomôcť fúziám veľkých spoločností ako Siemens, Deutsche Bank, BMW, Daimler alebo Thyssenkrupp, z ktorých plánuje vytvoriť európskych šampiónov.
Či sa to Nemecku podarí, nevieme, najmä pritom, ako chce zvýšiť podiel priemyslu na domácom HDP na 25%. Spraviť z Deutsche Bank európskeho šampióna bude náročný proces. Avšak na rozdiel od ostatných krajín, Nemecko má za sebou úspešnú históriu implementácie ambicióznych plánov.
V tejto súvislosti je za hodno sa spýtať, aké plány má pre svoju budúcnosť Slovensko? Ak cieľom Nemecka je podporiť domáce firmy a ochrániť ich pred zahraničnou konkurenciou, je vôbec niečo, čo by sa na Slovensko dalo ochrániť? A to nás privádza k druhému príbehu.
Slovensko 2525
Nedávna štúdia viacerých významných amerických univerzít prišla s „prekvapujúcim“ záverom. Percento Američanov s najväčšími príjmami nie sú „leniví kapitalisti“, ktorí príjem získavajú z svojho finančného kapitálu investovaného do akcií.
Sú to pracujúci podnikatelia či špecialisti. 93% z nich má aktívny biznis a až 75% si zarába vlastnou prácou. Keď títo ľudia zomrú alebo odídu do dôchodku, ich príjem sa zníži o viac ako 80%.
Je to výborná správa, aj pre Slovensko. Neexistujúca hospodárska politika krajiny za posledných 30 rokov spôsobila, že Slovensko prakticky nemá kapitál. Ležíme na opačnej strane ako Nemecko, nedostižne ďaleko je pre nás aj podkapitalizovaná Čína.
Jedinou možnou stratégiou Slovenska je podpora ľudského kapitálu. Ten fyzický sa môže zničiť, minúť, odísť. No záver štúdie hovorí, že „vzdelávanie ďalšej generácie inovátorov“ má dôležitejší vplyv ako ostatné faktory.
Slovensko je ale momentálne zakliesnené v prežívaní zo dňa na deň. Politická a ekonomická vízia krajiny neexistuje. A tak skorší dátum pre stanovenie strategického cieľa Slovenska, ako je rok 2525, skutočne nevidíme.
Autor článku je Ronald Ižip, analytik TRIM Alfa