Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR sa nestotožňuje s názorom zrušiť minimálnu mzdu. Minimálna mzda je pre zamestnanca motiváciou zabezpečiť životné potreby vlastnou prácou, životnú úroveň seba a rodiny na vopred predvídateľnej výške. Zároveň je preňho motiváciou na zvyšovanie jeho produktivity práce a kvalifikácie. Pre zamestnávateľov je nástrojom na udržanie sociálneho zmieru. Zároveň im zabezpečuje ochranu pred nekalou súťažou na trhu práce vyplácaním nízkych miezd konkurenčnými zamestnávateľmi.
Zredukovanie určovania výšky mzdy len na dohodu medzi zamestnávateľom a zamestnancom je možné pochopiť aj ako snahu o ignorovanie doterajších foriem ochrany minimálnych pracovných príjmov a mzdových nárokov zamestnancov. Zároveň je to aj ignorovanie systému kolektívneho vyjednávania o mzdách. Takýto prístup by umožnil zvyšovanie chudoby najmä u ľudí s nízkymi príjmami, najmä ak žijú v chudobných domácnostiach v dôsledku nízkeho vzdelania a nedostatočných zručností. Súčasne by umožnil zamestnávateľom neoprávnený prospech v prípade poskytovania nižších ako sú spoločensky obvyklé mzdy za určitý druh práce, a tým aj znižovanie podielu podnikateľskej sféry na raste individuálnej spotreby, a tým aj zvyšovaní životnej úrovne obyvateľov. Vyplácanie nízkych miezd by zaťažilo aj štátny rozpočet poskytovaním väčšieho rozsahu dávky pomoci v hmotnej núdzi.
Analýzy vplyvu zrušenia mzdových rád v roku 1993, ktoré určovali minimálne mzdy na úroveň miezd, vykonané vo Veľkej Británii v roku 1998 potvrdili, že mnohé firmy začali znižovať mzdy. Preto Veľká Británia v roku 1999 zaviedla zákonnú národnú minimálnu mzdu. Tieto analýzy však nepotvrdili rast zamestnanosti v dôsledku zrušenia minimálnej mzdy.
Inštitút minimálnej mzdy sa využíva v mnohých krajinách na ochranu pracujúcich pred ich odmeňovaním príliš nízkou mzdou, ktorá nedostatočne kryje základné životné potreby. Na druhej strane inštitút minimálnej mzdy ochraňuje firmy pred nekalou konkurenciou založenou na spoločensky netolerovateľne nízkej úrovni miezd. V rámci celého sveta nie sú ani známe prípady, že by sa niekde seriózne uvažovalo o zrušení inštitútu minimálnej mzdy. Naopak: niektoré krajiny uvažujú o zavedení minimálnej mzdy (napríklad Rakúsko, Nemecko).
Slovenská republika je viazaná Dohovorom MOP č. 26/1928 o určovaní minimálnej mzdy. Tento dohovor je možné vypovedať až v najbližšom časovom úseku od 14. júna 2010 do 14. júna 2011. SR je viazaná aj Dohovorom MOP č. 99/1951 o určovaní minimálnych miezd v poľnohospodárstve. Tento dohovor je možné vypovedať v najbližšom časovom úseku od 23. augusta 2013 do 23. augusta 2014. Na minimálnu mzdu je v súčasnosti naviazaných ďalších 43 zákonov, v ktorých je minimálna mzda referenčnou veličinou.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR má záujem zdokonaliť systém, resp. mechanizmus určovania výšky minimálnej mzdy tak, aby vyhovoval všetkým sociálnym partnerom a účastníkom na trhu práce a aby podporoval priaznivý vývoj na trhu práce a spoločensky primerané životné podmienky pre všetkých obyvateľov. Preto privítame aktívny vklad všetkých partnerov do vykonania dôkladnej analýzy platného systému určovania minimálnej mzdy a do prípravy návrhov na jeho zlepšenie.
A ešte poznámka k vývoju relácií medzi zamestnanosťou, nezamestnanosťou, výškou priemernej mzdy a minimálnej mzdy. Z porovnania údajov Štatistického úradu SR a Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny skutočne vyplýva, že pri medziročnom znížení tempa rastu minimálnej mzdy v roku 2004 v porovnaní s rokom 2003 sa v roku 2004 medziročne zvýšila miera nezamestnanosti podľa výberového zisťovania pracovných síl (VZPS) o 0,6 percentuálneho bodu.
Autorka je ministerkou práce, sociálnych vecí a rodiny.