Vyhlásenie premiéra Roberta Fica o ohrození energetickej bezpečnosti Slovenska patrí do kategórie poplašných správ. Znepokojuje obyvateľov a je nepravdivé. Možno, samozrejme, kritizovať privatizáciu v sektore energetiky a jej dôsledky. Ak by premiér hovoril o tomto, tak potom je to legitímne.
Ale energetická bezpečnosť Slovenska je čosi iné. Čo to je tu vlastne ohrozené? Azda si niekto v centrálach energetických spoločností zmyslí, že prestanú do našej vlasti dodávať benzín, plyn? To je predsa holý nezmysel! Moderný svet funguje inak. Nadnárodné spoločnosti nám nemusia byť sympatické, samozrejme, že im ide o zisky, ale práve preto je v ich záujme, aby mali klientov. Neohrozujú energetickú bezpečnosť ani Slovenska, ani Česka, ani Nemecka, ani nikoho. "Nezavrú kohútik," nevydierajú.
Iste, je asi múdre, aby sme sa i v tomto sektore bránili kartelovým "spiknutiam", ktoré by mohli diktovať tvorbu cien. A ak to Fico dokáže urobiť v našej energetike lepšie, budem mu rád tlieskať. Ale to nie je o bezpečnosti, to je jednoducho o hľadaní inteligentného riešenia.
Pre energetickú bezpečnosť je oveľa väčším rizikom prepojenie energetických zariadení na štát. Čím je toto prepojenie užšie, tým je vyššie nebezpečenstvo, že sa využívanie týchto zariadení dostane pod tlak politických záujmov. Pripomeňme si situáciu, ktorá vznikla pred niekoľkými mesiacmi na Ukrajine. Rusko sa vtedy veľmi nepresvedčivo bránilo podozreniam, že svoje dominantné postavenie využilo na politický nátlak. Ale bolo to len veľmi krátko. Reakcia európskych krajín, ktoré to pocítili ako riziko, bola rýchla a účinná. Dnes sa už v usporiadaných pomeroch energetika ako politická zbraň dá použiť len veľmi ťažko. Slovensko nie je o nič viac ohrozené ako jeho susedia, a to bez ohľadu na zmeny vlastníckych pomerov.
Ale jedno energetické riziko, ktoré je nevypočítateľné, dotýka sa celého sveta, teda i Slovenska, tu predsa len je. Sú štáty, významní producenti ropy, ktoré sa občas rozhodnú vydierať. Usilujú sa využiť svoje dominantné postavenie na politické ciele. Jedným z protagonistov takejto politiky bol diktátor v Iraku. Jeho dlhoročné pôsobenie bolo naozaj ohrozením aj energetickej bezpečnosti. Vojenský zásah v Iraku nebol populárny, ale diktátora zosadil z kresla, postavil ho pred súd, a dnes je vďaka tomu úroveň bezpečnosti vo svete o niečo vyššia ako bola predtým. V tejto otázke však Robertovi Ficovi očividne o energetickú bezpečnosť príliš nešlo.
Autor je bývalý minister vnútra a predseda Misie 21