Americký prezident Bush nedávno použil analógiu medzi súčasným bojom proti násilnému džihadistickému terorizmu a studenou vojnou. V jednom ohľade má pravdu: vlny terorizmu majú sklon byť generačné. Podobne ako studená vojna ani súčasná "vojna proti teroru" pravdepodobne nebude otázkou rokov, ale celých desaťročí.
Bushovi uniklo ďalšie ponaučenie z tejto analógie: význam uplatňovania mäkkej sily v podobe kultúry. Víťazstvo v studenej vojne zabezpečila kombinácia vojenskej sily, ktorá odstrašila sovietsku agresiu, a príťažlivé sily západnej kultúry a myšlienok. Keď v roku 1989 padol Berlínsky múr, nezbúralo ho delostrelectvo, ale kladivá a buldozéry. Toto ponaučenie si Bush, žiaľ, nevzal k srdcu.
Akademické a vedecké výmeny v období studenej vojny zohrali pri zvyšovaní americkej mäkkej sily významnú úlohu. Niektorí americkí skeptici sa síce obávali, že sovietski vedci a agenti KGB odcudzia americké technológie, ale už si nevšimli, že sovietske delegácie do seba popri vedeckých tajomstvách načerpali aj politické idey. Mnohí z týchto vedcov sa neskôr stali poprednými zástancami ľudských práv a liberalizácie v ZSSR.
V rokoch 1958 až 1988 navštívilo Spojené štáty približne 50 000 Sovietov -- spisovateľov, novinárov, oficiálnych činiteľov, hudobníkov, tanečníkov, športovcov a akademikov. Alexandra Jakovleva v roku 1958 silno ovplyvnil študijný pobyt na Kolumbijskej univerzite. Jakovlev sa stal neskôr členom politbyra a mal kľúčový liberalizujúci vplyv na Michaila Gorbačova.
Oleg Kalugin, ktorý sa stal vysokým činiteľom KGB, v roku 1997 pri ohliadnutí sa späť vyhlásil: "Výmenné pobyty boli pre Sovietsky zväz trójskym koňom. Zohrali veľkú úlohu pri nahlodávaní sovietskeho systému... Infikovali čoraz viac ľudí." Napriek tomu Bushova administratíva bazíruje na skostnatenom vízovom programe, ktorý obmedzil počet podobných výmen, najmä s moslimskými krajinami.
Počas studenej vojny bola dôležitá aj populárna kultúra. Mnohí intelektuáli podkultúrou opovrhujú pre jej hrubú komerčnosť. Také pohŕdanie nie je namieste, lebo populárna zábava často obsahuje rafinované obrazy a správy o individualizme, spotrebiteľskej voľbe a ďalších hodnotách, ktoré majú významné politické dosahy.
Napríklad americké filmy obsahujú sex, násilie a materializmus, čo nie je úplný obraz. Súčasne vykresľujú americký život ako otvorený, mobilný, individualistický, namierený proti establishmentu, pluralitný, populistický a slobodný. V roku 1961 básnik Carl Sandburg vyhlásil: "Je Hollywood dôležitejší ako Harvard? Odpoveď je, že nie je taký čistý ako Harvard, ale dosiahne ďalej."
Hranica medzi informáciami a zábavou nikdy nebola taká ostrá ako si predstavujú niektorí intelektuáli. Naopak, je čím ďalej rozmazanejšia. Niektoré texty populárnej hudby môžu mať politické dosahy. Kultúrne správy možno prenášať aj tým, ako sa správajú športové tímy alebo hviezdy, prípadne prostredníctvom nespočetných obrazov, ktorými nás zásobuje televízia alebo kino. Obrazy často prenášajú silnejšie hodnoty ako slová. Dokonca aj v konzumácii rýchleho občerstvenia sa môže skrývať nevyslovená správa. Jedna indická rodina opísala napríklad svoju návštevu v reštaurácii McDonald´s tak, že si dopraje "štipku Ameriky".
Aj keď Sovietsky zväz západné filmy obmedzoval a cenzuroval, aj tie, ktoré nakoniec prešli, mali zničujúce politické účinky. Ako poznamenal jeden sovietsky novinár po uzatvorenej projekcii filmov, ktoré boli kritické k americkej jadrovej politike: "Absolútne nás šokovali... Začali sme chápať, že v jadrovej vojne by nás stretlo to isté čo ich."
Dokonca aj rokenrol zohral svoju úlohu. Ako neskôr dosvedčil jeden z Gorbačovových pobočníkov: "Beatles predstavovali náš tichý spôsob, ako odmietnuť systém, keď sme sa už väčšine jeho požiadaviek podriaďovali." Českí komunistickí činitelia poslali v päťdesiatych rokoch skupinu mladých ľudí do väzenia za to, že si prehrávali pásky s "dekadentnou americkou hudbou", ale ich úsilie vyznelo kontraproduktívne. Po zavraždení Johna Lennona v roku 1980 sa v Prahe spontánne objavil "Lennonov múr" a ľudia si výročie jeho smrti každoročne pripomínali spomienkovými stretnutiami za mier a demokraciu. Ich organizátori založili v roku 1988 Mierový klub Johna Lennona, ktorý požadoval odchod sovietskych vojsk. Lennon triumfoval nad Leninom.
Víťazstvo v studenej vojne sa dosiahlo zmesou tvrdej a mäkkej sily. Všetky zdroje mäkkej sily neboli americké -- pripomeňme úlohu BBC a Beatles. Bolo by chybou ignorovať úlohu, ktorú zohrala populárna kultúra.
Vyvodzovať z toho ponaučenie pre dnešok možno len veľmi opatrne. Východoeurópske kultúry sa tým západným podobali viac ako moslimské. V niektorých fundamentalistických kruhoch a medzi teroristami nevyvoláva západná kultúra zaľúbenie, ale odpor. Ale aj v Iráne, kde vládnuci mulláhovia označujú Ameriku za "veľkého satana", chcú mladí ľudia v súkromí svojich domovov sledovať americké videá.
Výskumy verejnej mienky v moslimskom svete ukazujú, že americká kultúra je pre väčšinu aj naďalej príťažlivá. Neobľúbenosť Ameriky zapríčinila americká politika. Na začiatok by sa Bush mohol naučiť, že má uhnúť z cesty a podporiť viac populárnych a medziľudských kontaktov.
Autor je bývalý námestník ministra obrany, prednáša na Harvardovej univerzite.
Copyright: Project Syndicate 2005
www.project-syndicate.org