Globálny úverový impulz opäť klesá, a to najmä v rozvinutých trhových ekonomikách. Dôvodom je najmä normalizácia monetárnej politiky. Pomalší úverový impulz nám oznamuje, že ak najväčšia svetová ekonomika (USA) neprikročí v roku 2019 k masívnej koordinovanej intervencii, čaká ekonomický rast a spotrebiteľský dopyt výrazné spomalenie.
Globálny úverový impulz, ktorý je druhou deriváciou globálneho rastu úverov, je hlavným hýbateľom ekonomickej aktivity. Záverom minulého roka opäť klesol. Tento krát na 3,5 percenta HDP oproti 5,9 percentu z predchádzajúceho štvrťroku. V tejto chvíli polovica krajín v našej vzorke, predstavujúcej 69,4 percenta globálneho HDP, zaznamenala spomalenie úverového impulzu.
K poklesu došlo najmä v rozvinutých krajinách, až na jednorazové výnimky (Spojené štáty, Japonsko a Veľká Británia). Rozvíjajúce sa trhy naopak zaznamenávajú značný nárast toku nových úverov. Vyšší úverový impulz tu môžeme interpretovať ako priamy dôsledok opatrení tamojších vlád a centrálnych bánk na podporu ekonomík nasmerovaných proti pretrvávajúcim problémom - nižšej likvidite, vyšším nákladom na USD a horším finančným podmienkam.
Negatívne trendy v rozvinutých krajinách sú naopak spôsobené normalizáciou monetárnej politiky. V eurozóne je úverový impulz stále slabý a blízko nule, čo naznačuje začiatok nového, reštriktívneho, úverového cyklu.
Globálny úverový impulz nám v podstate hovorí, že ak v roku 2019 nedôjde k masívnej koordinovanej intervencii najväčších svetových ekonomík, ich ekonomický rast a domáci dopyt, ktoré s úverovým impulzom silne korelujú, sa budú spomaľovať.
Riziko poklesu britskej ekonomiky zostáva vysoké
Britský úverový impulz je jeden z najnižších spomedzi rozvinutých trhov. Hoci sa v poslednej dobe vrátil do kladných čísel, je to príliš málo a príliš neskoro, než aby sme mohli vyhliadky britskej ekonomiky pre tento rok zmeniť na optimistické. Predpokladá sa, že rast sa ďalej spomalí, aj keď zostane nad svojím potenciálom. Ďalšie hlavné indikátory tiež ukazujú na riziká spomalenia, najmä kvôli rastúcim obavám z brexitu.
Hoci riziko recesie je pre tento rok nízke, myslíme si, že výhľad pre britskú ekonomiku zostáva naďalej veľmi negatívny, pretože všetky scenáre "po brexite" sú horšie, než zotrvanie v Európskej únii.
Americká ekonomika tiež zrejme spomalí
Americký úverový impulz sa mierne zotavil na 0,7 percenta HDP oproti mínus 1,1 percentu HDP v predchádzajúcom štvrťroku. Toto zrýchlenie je možné čiastočne vysvetliť silným dopytom po komerčných pôžičkách a dôverou v ekonomiku vyjadrenou silnými súkromnými investíciami spojenými s Trumpovou daňovou reformou.
Tieto faktory však nemôžu pretrvať dlhší čas. Predpokladáme preto, že úverový impulz poklesne spoločne s poklesom rastu HDP. Naša predpoveď pre tohtoročný rast HDP je 1,9 percenta, čo je menej ako trhový konsenzus. Výraznejšie spomalenie trhu s nehnuteľnosťami, ktorý je spoľahlivým ukazovateľom stavu ekonomiky ako celku, ako aj sklon krivky výnosov naznačujú, že ekonomika nie je tak silná, ako americká vláda verí.
Čína udáva svetový trend
Tak ako v predchádzajúcom štvrťroku je aj teraz hlavným motorom globálneho úverového impulzu Čína. Bez nej by bol globálny úverový impulz blízko k nule. Čínsky stimul predstavuje 34 percent globálneho rastu, čo zodpovedá spoločnému príspevku Spojených štátov a eurozóny, alebo 70tim percentám rastu výroby na ázijských rozvíjajúcich sa trhoch.
Vyhliadky čínskeho úverového impulzu boli v predchádzajúcom štvrťroku revidované smerom nahor, na rast o 7,4 percenta HDP, čo je najvyššia úroveň od roku 2013. Teraz je to o niečo menej: 6,4 percenta HDP.
Predpokladáme, že úverový impulz v Číne zostane aj v nadchádzajúcich štvrťrokoch silný. Tamojšia exekutíva totiž zvyšuje podporu ekonomiky, aby vyvážila negatívne dopady obchodnej vojny. Vzhľadom na obavu politikov o stabilitu čínskeho juanu však nemôžeme očakávať rozsiahle fiškálne a monetárne stimuly, v prvom štvrťroku 2019 je ale vysoká pravdepodobnosť, že dôjde k opatreniam umožňujúcim otvorenie nových trhov. Napríklad vďaka zníženiu ciel pri niektorých tovaroch, či zníženiu požiadaviek na úroveň bankových rezerv.
Autor článku je Christopher Dembik, hlavný makro analytik Saxo Bank