Globálna ekonomika spomaľuje už vyše roka. Jej trajektória sa zhoršuje, keď posledný kvartál minulého roka globálny ekonomický rast narástol najnižším tempom of finančnej krízy.
Trpia najmä exportéri ako Nemecko, Japonsko, Južná Kórea či Čína, a to aj napriek tomu, že najväčší svetový spotrebiteľ – americká ekonomika – je stále relatívne silná. Kto teda ťahá svetovú ekonomiku dolu?
Odpoveď je zrejmá – Čína. A nie sú to Trumpove obchodné vojny, hoci aj tie prispievajú k poklesu čínskej ekonomiky.
Príliš zadlžené čínske hospodárstvo sa do problémov začalo dostávať už skôr – s tým ako začali rásť čínske príjmy.
Hrozí, že Krajina draka sa zaradí medzi mnohé ďalšie rozvíjajúce sa štáty, ktoré rýchlo zvýšili svoju životnú úroveň, no bohatšie krajiny nikdy nedobehli.
Štúdia Svetovej banky z roku 2012 ukázala, že zo 101 ekonomík, ktoré boli v roku 1960 označené ako ekonomiky so stredným príjmom, sa iba 13 dokázalo pretransformovať na rozvinuté ekonomiky.
Pasca stredného príjmu
Jednalo sa prevažne o ázijské tigre (Hong Kong, Japonsko, Taiwan, Singapur) alebo neskoršie krajiny EÚ (Grécko, Írsko, Španielsko, Portugalsko). Ostatné štáty narazili na problém, že keď ich HDP na hlavu dosiahol určitú úroveň, ich ekonomický rast sa zastavil.
Do podobnej pasce stredného príjmu sa začína dostávať aj Čína. Jej proexportne zameraný model priniesol rast životnej úrovne. Avšak rast miezd sa zväčšil do takej miery, že platy v priemyselných oblastiach krajiny sú dvakrát vyššie ako platy v susednom Vietname.
Mnoho firiem tak v snahe minimalizovať svoje produkčné náklady presúva svoju výrobu do juhovýchodnej Ázie.
Konkurencieschopnosť čínskeho exportu sa znižuje, no import spolu s vyššími príjmami rastie. Prebytky obchodnej bilancie klesajú a hrozí, že Čína čoskoro dosiahne záporné saldo bežného účtu platobnej bilancie. Čím viac bude spomaľovať svetová ekonomika, tým horšie na tom export bude. Ten za posledný rok prepadol o obrovských 20 percent.
Dlh krajiny rastie
Nečudo, že komunistická vláda plánuje, ako sa z pasce stredného príjmu dostať. Cieľom jej politiky je podpora výroby s vysokou pridanou hodnotou ale aj domáca spotreba. Tieto veci sa však oveľa ľahšie povedia, ako vykonajú. Demografia krajiny sa pritom zhoršuje a dlh rastie.
Zdá sa, že ani čínsky model riadenia ekonomiky nedokáže zabrániť dlhodobej ekonomickej stagnácii. Pretože Číne chýba ten kritický faktor, ktorý oddeľuje rozvinuté a rozvíjajúce sa krajiny – kapitál.
Pokiaľ Čína bude žiť na úveroch a nie na tvorbe kapitálu, trajektória jej ekonomiky môže spomaliť ešte viac ako doteraz. Najmä ak sa obchodné a technologické vojny nezastavia.
Čínsky prípad je pripomenutím aj pre nás, že rast platov prosperitu neprinesie. Najmä ak je podporený rastom dlhu a výraznou štátnou redistribúciou. Namiesto toho, aby bol podporený rastom technologickej, vzdelanostnej a finančnej úrovne krajiny.
Autor článku je Ronald Ižip, analytik TRIM Alfa