Vraví sa, že pomsta býva sladká. A vraví sa tiež, že nie je najlepšie robiť revolúciu dvakrát. Alebo - na dvakrát. V týchto dňoch to dokonca pre BBC priznal aj rozhorčený ukrajinský prezident Viktor Juščenko, ktorý to napriek tomu riskoval. Pritom si, paradoxne, jeho politický rival Viktor Janukovyč "pomstu" aj tak už vychutnáva. Ukrajinu totiž vpred neposunie Juščenkovo včerajšie rozhodnutie zvolať krízové zasadnutie o tom, či rozpustiť parlament pre premiérovu "neústavnú politiku kradnutia poslancov". Pohorieť tým totiž môže práve prezident.
Je pravda, že jeho hnev smerom k najsilnejšej politickej strane Viktora Janukovyča je opodstatnený. Lídrovi Strany regiónov a protežantovi odstaveného nedemokratického prezidenta Leonida Kučmu sa podarilo to, čo málokomu. Nielenže v parlamentných voľbách v roku 2006, dva roky po oranžovej revolúcii, dostal od ľudí opäť požehnanie robiť v krajine vlastnú politiku, ale teraz presvedčil jedenástich opozičných poslancov, aby sa k nemu, k jeho provýchodnej politike, aj pridali. Na získanie absolútnej väčšiny, ktorá by mu postačila na pohodlné menenie ústavy či ignorovanie prezidentského veta, mu síce chýba ešte štyridsať "duší", ale Janukovyč si verí. A to Juščenka "znervózňovalo" od začiatku oveľa viac.
Práve Juščenko bol iniciátorom oklieštenia prezidentských právomocí v prospech parlamentu. V minuloročných voľbách však u voličov pohorel jeho prozápadný blok, presnejšie, spojenectvo Našej Ukrajiny s Blokom Julije Tymošenkovej. Kto vtedy sledoval tamojšiu politickú scénu, vie, že prezident mohol trvať na tom, aby sa premiérom stal jeho nominant Jurij Jechanurov, alebo vypísať voľby. Neurobil to. Žabomyšie spory s Tymošenkovou o premiérsky post viedli k tomu, že k zostaveniu vlády, a teda aj k obsadeniu najdôležitejších vládnych postov sa dostal skutočný víťaz volieb - Janukovyčova Strana regiónov. Práve na túto chybu dnes Juščenko doplatil.
Hoci krajina má namierené do EÚ a blízke vzťahy udržiava i so Severoatlantickou alianciou, Janukovyčovu politiku nemožno označiť za prozápadnú. Zbehnutým opozičným poslancom to zjavne neprekáža. Bolo by preto naivné si myslieť, že nové voľby Juščenkovi týchto prebehlíkov vrátia späť.
Pritom požiadavky, ktoré sa objavili na jeho webovej stránke, majú logiku - odsúdenie súčasných praktík menenia počtu poslancov strán v rozpore s volebnými výsledkami, zavedenie imperatívneho mandátu či prešetrenie situácie na ústavnom súde, lebo ide o "revíziu vôle ukrajinských voličov". Veď Juščenko by bol nerád svedkom toho, aby janukovyčovci skutočne získali 300 poslancov, ktorí by mohli začať v parlamente aj proces impeachmentu prezidenta v prípade jeho protiústavných krokov. Hoci ukrajinská ústava predpokladá, že sa parlamentná väčšina formuje len na báze frakcií, a to do 30 dní od prvého zasadnutia parlamentu, koalícia tvrdí, že ani prezident nemá právo na rozpustenie parlamentu a vypísanie predčasných volieb bez konzultácie s parlamentnými stranami. To však včera premyslene urobil.
Akokoľvek, nové voľby Juščenkovi nepomôžu. Mítingy v centre hlavného mesta, ktoré pred tromi rokmi pomohli zmeniť režim, mali cez víkend skôr nádych patiny. Neprišlo predpokladaných stotisíc ľudí, ale chabá pätina. Podľa prieskumu Kyjevského medzinárodného inštitútu sociológie až 72 percent opýtaných neschvaľuje opozičné metódy boja. Predvolebné prieskumy sú pre Juščenka ešte skeptickejšie. Vyše polovica opýtaných odmieta májové predčasné voľby, podľa Ukrajinského barometra by však v takom prípade získala vládna Strana regiónov 30 percent, o desať menej by sa ušlo Tymošenkovej prívržencom, do dvanásť percent by získala Juščenkova strana a do parlamentu by sa zrejme dostali aj komunisti a nová Národná sebaobrana exministra vnútra a bývalého socialistu Jurija Lucenka. Ten stihol Juščenkovi odlákať mnohých rozčarovaných oranžových priaznivcov
A práve tu niekde prezident môže ešte viac pohorieť. Zostava parlamentu by sa podľa prieskumov po voľbách nemenila v prospech jeho tábora. No tak Tymošenková, ako aj Lucenko, ktorí ho v myšlienke predčasných volieb podporili, z neho môžu, ako výstižne napísala ukrajinská tlač, urobiť prvú obeť opakovanej revolúcie. Ambiciózna Tymošenková by totiž v životaschopnom spojenectve s Lucenkom predsa len ťahala za dlhší koniec. A ako dodáva tlač, z volieb sa poľahky môže stať referendum o prezidentovi. Je to síce pritiahnuté za vlasy, pravdou však je, že stratí nielen spojencov, ale umožní Janukovyčovi, ktorý v roku 2005 v otvorenom súboji prehral, vychutnať si sladkú pomstu.
Slávka Boldocká, spolupracovníčka HN