Slovenská ekonomika šliapla opäť na pedál. Aj keď efekt automobilových investícií sa ešte neprejavil, blížime sa k sedempercentnému rastu HDP. Pri päťpercentnej inflácii, nie najsilnejšej korune, je to však zároveň heslo pre centrálnu banku. Tá bude musieť dať opäť stop lacným peniazom cez vyššie úrokové sadzby. Rok aj nejaké drobné pred termínom plnenia maastrichtských kritérií si ďalšie inflačné tlaky nemôže dovoliť. Stojí pred ňou ťažký boj. Či nebude len donkichotským zápasom s veternými mlynmi, sa zrejme ukáže už o krátky čas. Možno by nemusel byť, keby ju v štichu nenechala vláda.
Napriek osvojenému heslu o posvätnosti maastrichtských kritérií a eura by NBS a trhy určite radšej videli konkrétne kroky vlády. Takým by mohol byť záujem ministra financií šetriť v rezortoch (aj keď je otázne, či šetriť najmä na školstve je tým najlepším riešením). Koľko ministri skutočne našli z predpísaných desiatich percent, sa ukáže dnes. Áno, toto by bol posun, keby... Keby vláda nesťahovala "zbytočný" benzín z nádrží rezortov a neprilievala ho do horúcejšieho ohňa spotreby. Ušetrené peniaze v rozpočte tak pre centrálnu banku môžu, naopak, znamenať hrozbu v podobe vyššej inflácie.
Najviac budú nadávať zrejme tí, ktorí si minulý rok zvolili ročné fixácie hypotekárnych úverov. Ale nadšení zrejme nebudú ani ľudia, ktorí si budú chcieť zobrať nový úver. Drahé hypotéky nezachráni totiž ani kompenzácia úrokov zo štátneho rozpočtu.
Oveľa viac by vláda pomohla centrálnej banke, keby s ňou ťahala za jeden povraz. Napríklad ako v Slovinsku. Tam sa vláda, centrálna banka a odbory pred termínom plnenia maastrichtu dohodli na maximálnej úrovni zvyšovania miezd. U nás? Asi ťažko. Euro? Asi ešte ťažšie. Aj keď návrh rozpočtu na budúci rok sľubuje deficit na úrovni troch percent HDP a aj keď by ho vláda dodržala, nestačí to. Nestačí to kvôli inflácii. Uvidíme, či to bude stačiť na to, aby sa zaručil za euro v roku 2009 nový splnomocnenec vlády.
StoryEditor