Príbeh brexitu sa po včerajšku zmenil z frašky na telenovelu. Obe strany "rozvodového konania" sa správajú ako by si rozvod síce schválili, avšak vzápätí zistili, že bez seba jednoducho nevedia žiť. A chcú rozhodnutie zvrátiť. Avšak len tak, aby pritom nestratili tvár. Čo je v tomto prípade nemožné.
Strata tváre z hľadiska Londýna predstavuje spreneverenie vôli väčšiny občanov, vyjadrenej referendom pred takmer tromi rokmi. Ak sa Londýn vyhne brexitu, nemôže sa vyhnúť oprávneným obvineniam zo spreneverenia sa demokracii - nemôže teda nestratiť tvár.
Brusel v až tak bezvýchodiskovej situácii nie je, avšak ani jeho pozícia nie je jednoduchá. Rád by na zostávajúce členské štáty exemplárne zapôsobil ako rázny a nekompromisný vyjednávač, ktorý nevyroní ani slzu. "Londýn, chcel si ísť. Tak si choď!" Ak sa teraz s Londýnom bude zaoberať až moc, čiastočne stratí svoju tvár rázneho protagonistu a toho, kto stavia na dodržiavaní pravidiel.
Dva týždne času navyše
Brusel teraz dáva britskej premiérke Therese Mayovej dva týždne času navyše. Je zjavné, že sa sám chce vyhnúť variante takzvaného tvrdého brexitu, teda brexitu bez dohody. V Bruseli si spočítali, že aj ich by takáto varianta vyšla veľmi draho. A najmä teraz, keď sa podstatná časť eurozóny, a najmä Nemecko, ekonomicky zadrháva.
Ak by došlo na tvrdý brexit, práve Nemecko bude v rámci zvyšných krajín EÚ najviac zasiahnuté - aspoň teda z hľadiska počtu ohrozených pracovných miest. Až stovke tisíc Nemcov totiž bude hroziť vyhadzov, ako nedávno zistila spoločná výskumná štúdia Leibnizovho inštitútu ekonomického výskumu v Halle a Univerzity Martina Luthera v Halle-Wittenbergu.
Takéto prognózy je však potrebné brať s rezervou, pretože brexit je zásadne spolitizovaná vecí, takže naozaj objektívny ekonomický výskum je odsunutý do pozadia. V živej pamäti sú zveličené prognózy napríklad britského ministerstva financií, publikované v predvečer referenda o brexite v júni 2016.
Tie Británii v prípade vyslovenia "áno" pre vystúpenie EÚ veštili tiež straty až stoviek tisíc pracovných miest už do dvoch rokov od referenda, tj. do vlaňajška, hoci v skutočnosti tam státisíce pracovných miest pribudli. Avšak správa o strate veľkého množstva pracovných miest nikdy na politikov nezapôsobí upokojujúcim dojmom. Strata pracovných miest je z ich hľadiska stratou voličských preferencií.
Odklad brexitu
Do dvoch týždňov od pôvodného termínu vystúpenia, tj. do 12. apríla, sa potom Mayová musí rozhodnúť, či Británia opustí EÚ bez dohody, alebo či požiada o ďalší, ale nutne oveľa výraznejší odklad brexitu.
Pravdepodobne do konca tohto roka, ale nemožno vylúčiť, že na ešte dlhšiu dobu. Brusel dobre vie, že britský parlament premiérke tvrdý brexit hlasovaním minulý týždeň v podstate zamietol. Nepraje si ho zjavne ani sama Mayová - iba hrozbu odchodu bez dohody využíva ako súčasť rokujúcej taktiky. Tá zatiaľ nie je príliš úspešná, ale čo nie je, môže byť.
Z hľadiska finančných trhov je mäkký brexit, teda brexit s dohodou, stále najpravdepodobnejší variant ďalšieho vývoja. Jeho pravdepodobnosť sa skôr ešte zvyšuje, a to aj po včerajšku. Možno povedať, že sa pohybuje okolo šesťdesiat percent.
Druhé referendum
Asi polovičnú pravdepodobnosť má potom z hľadiska trhov variant druhého referenda. Ten by mohol nastať, ak by došlo k spomínanému výraznému oddialeniu termínu brexitu.
Do pohybu by sa v získanom časovom horizonte dali finančne mocné a vplyvné britské kruhy, napríklad podstatná časť londýnskej City, ale tiež napríklad britská akademická sféra či osobnosti typu expremiéra Tonyho Blaira, ktoré by mobilizovali svoje zdroje v mene konania druhého referenda. Konečné slovo ale bude mať politická reprezentácia. A tá sa zatiaľ obáva straty tváre spreneverením sa demokracii. Zatiaľ...
Spomínaného 12. apríla ale Mayová dostane na výber z týchto dvoch možností pochopiteľné len za toho predpokladu, že do tej doby sa jej nepodarí získať dostatočný počet poslancov pre schválenie návrhu vystúpenia z EÚ.
V hlasovaní minulý týždeň jej chýbalo 75 hlasov. Ak to bude vyzerať, že už ich medzitým mohla získať, čo nie je vylúčené, tretie hlasovanie sa uskutoční, a to budúci týždeň. Ak by Mayová na tretíkrát uspela, Británia v EÚ zostane do 22. mája, teda do predvečera volieb do Európskeho parlamentu. Británia by tak získala čas na vybavenie posledných rozvodových formalít a zároveň by odpadla dilema, či sa ešte má alebo nemá zúčastniť volieb do Európskeho parlamentu.
Je vysoko pravdepodobné, že telenovela menom brexit teda neskončí skôr ako práve 22. mája, bez jedného mesiaca teda vlastne tri roky od samotného referenda.
Lukáš Kovanda, analytik Czech Fund