Potiahnuť je slovo, ktoré používajú mladí ľudia či deti. V Rusku sa používa aj v materských školách - ak jedno dieťa druhému nebadane preleje polovicu mištičky kompótu, vtedy sa dá povedať, že mu ho potiahlo. Ak niekto potiahne päť hltov kompótu inému, nepovažuje sa to za krádež. Je to malá, smiešna zábavka. Najskôr jedno dieťa bude žalovať na druhé vychovávateľke. Ona povie niečo v štýle "No, no, no...! Že sa nehanbíš, takto sa nesprávajú vychované deti!" Poškodenému nahradí potiahnutý kompót novým. Aj vychovaní dospelí sa však niekedy správajú ako deti.
Ukrajina v roku 1999 uzavrela prevádzku piatich atómových elektrární. Urýchlene potrebovala vyrovnať energetickú bilanciu. Najjednoduchšie riešenie problému bolo priamočiare: Ukrajina je základnou tranzitnou krajinou pre ruský plynárenský podnik Gazprom. Cez ňu sa prepravujú štyri pätiny zemného plynu do Európy. Ukrajina si jednoducho potiahla trochu cudzieho plynu.
Vtedajší šéf Gazpromu Rem Vjachirev v decembri 2000 vyhlásil: "Oznamujem to oficiálne. Dlh Ukrajiny Gazpromu za plyn prevyšuje 2 mld. USD. Ukrajina pokračuje v nepovolenom odbere ruského plynu." Rusko pohrozilo využiť Medzinárodnú energetickú chartu a podať žalobu na medzinárodné súdne dvory. Ukrajinský líder Viktor Juščenko vyhlásil, že Rusko jednoducho nesprávne interpretuje termín "nepovolený odber plynu". Gazprom svoje straty kompenzoval výplatou poistného. Poisťovacia spoločnosť následne prostredníctvom súdu dosiahla to, že poistné jej na základe rozhodnutia súdu nahradila Ukrajina. Išlo asi o 90 mil. USD. Tým sa prípad skončil.
Nikto si na to nespomenul do minulej zimy, keď sa začali tridsaťstupňové mrazy. Celkovo v prvých januárových dňoch roku 2006 si Ukrajina ponechala vyše 220 miliónov kubických metrov plynu. Bol určený pre európskych spotrebiteľov, ktorí ho aj zaplatili. V prvých dňoch nového roku Maďarsko dostalo o 25 % menej, Poľsko o 14 % a Nemecko o 30 % plynu. Gazprom musel zväčšiť objemy dodávok, ktoré obnovil 3. januára 2006.
Európske krajiny vyzvali Kyjev a Moskvu, aby sa čo najskôr dohovorili a zabezpečili stabilitu dodávok. V Rusku sa začalo hovoriť vo vzťahoch s Ukrajinou o prechode na trhové ceny za dodávky a prepravu plynu. Vtedy ruský prezident vyhlásil: "Tento vzorec používame vo vzťahu ku všetkým západoeurópskym krajinám. Prečo by sa mal používať vo vzťahu k Nemcom, a voči Ukrajine nesmel?" Dodal, že "NSR utráca obrovské peniaze na obnovu východných krajín. Oni platia za jednotenie národa. Za čo by sme mali platiť my?"
Základné dôvody za zvýšenie cien boli pragmatické. Rusko musí predávať zemný plyn len za svetové ceny všetkým krajinám, a to nezávisle od toho, akú politiku robia. Je to preto, lebo finančné prostriedky potrebuje samotné Rusko na riešenie svojich problémov.
V lete ukrajinský premiér ubezpečil EÚ, že prerušovanie dodávok plynu kvôli Ukrajine sa nebude viac opakovať. Hovoriac o trhových mechanizmoch vytvárania cien plynu dodal, že v súčasnosti celý svet žije podľa zákonov trhu, a Ukrajina nebude výnimkou.
Cena plynu pre Ukrajinu bola 95 USD za tisíc kubických metrov. Toto číslo sa skladá z ceny ruského plynu (130 USD za tisíc kubických metrov) a z ceny stredoázijského plynu (v priemere asi 65 USD). Od januára 2007 Turkménsko zvyšuje ceny plynu na 100 USD za tisíc kubických metrov. Znamená to, že cena plynu sa pre Ukrajinu zvýši z 95 USD na 130 USD. Je to spravodlivé, lebo podiel turkménskeho plynu v jeho celkových dodávkach Ukrajine dosahuje polovicu.
Rusko a Ukrajina sa 24. októbra 2006 v Moskve dohodli o dodávkach zemného plynu v roku 2007 v objeme nie menej ako 55 miliárd kubických metrov za cenu nie vyššiu ako 130 USD za tisíc kubických metrov.
Dohodli sa, ako sa majú dohodnúť dospelí a vychovaní ľudia. Potriasli si rukami a odišli domov. Ukrajinskú stranu doma čakali nepríjemnosti. Opozičná politička Júlia Tymošenková (prezývajú ju Plynová princezná, lebo zbohatla práve na obchode s plynom) podpis dohody medzi Ruskom a Ukrajinou považuje za štátnu zradu. "Je to zločin. Aj 95 dolárov, aj 130, aj 210. Nevidím v tom, rozdiel," vyhlásila.
Potiahnuť si trochu kompótu od suseda v materskej škole síce nie je veľký hriech. Civilizovane sa dohodnúť so susedmi však nie je zločin.
Elena A. Mostovščikovová, spolupracovníčka HN v Moskve