Mútne vody v parlamente

Keď sme pred týždňom vyslovili presvedčenie, že predčasné voľby nebudú, mali sme na to dva závažné dôvody. Oba zapôsobili úplne spoľahlivo. "Nezávislí" poslanci si zvýšili svoju cenu, SMK pripraveným zákonom o skrátení volebného obdobia dotlačila Dzurindu k zabezpečeniu väčšiny. Napokon, zásadne pomohli dvaja poslanci z HZDS (resp. legitímni vyslanci Vladimíra Mečiara). Z vyhlásení okolo "prebehnutia" najviac zaujalo chaotické vyjadrenie Karola Džupu. Nielenže zaujalo, ale vysvetlilo. Ak to je tak, ako sa ponúka, koalícia má medzi sebou dvoch poslancov na Mečiarovo diaľkové ovládanie.
Napokon, sú spokojní takmer všetci. Najviac SDKÚ, ktorá by mala na predčasné voľby zlé východiskové pozície, a lintnerovci, ktorí by sa takmer naisto s parlamentom museli rozlúčiť. A ešte SMK. Pred svojimi voličmi nestratila tvár, na opozícii ako potenciálnych koaličných partneroch jej záležať nemusí. Podstatná príčina jej spokojnosti je pred verejnosťou trocha skrytá. Sú to európske fondy. Tejto národnostnej, možno trocha regionálnej strane, sa pri rozdeľovaní fondov podarilo sústrediť do rúk kľúčové pozície. Od podpredsedu vlády pre európsku integráciu, cez ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja, po ministerstvo životného prostredia a ministerstvo pôdohospodárstva. Hoci sú pre spolufinancovanie z európskych fondov dané objektívne kritériá, prax ukazuje, že je výhodné byť blízko informácií a rozhodovacích miest. Aj keď je dosť pravdepodobné, že SMK bude súčasťou budúcej vládnej koalície -- či už popri SDKÚ, alebo Smere -- rozhodovacie štruktúry v centre sa zatrasú. Navyše, veľký vplyv SMK sa môže narušiť presunom kompetencií do regiónov -- volá potom nielen ZMOS, ale aj niektoré politické strany.
Občanovi je už jasné, súťaž strán už nie je o hodnotách. Bolo by zaujímavé vedieť, či sú ľudia, ktorí veria, že hodnoty Kolesára a Džupu sa náhle zmenili tak, aby zachraňovali koalíciu. Sotva niekto verí, že za prestupmi nie sú peniaze alebo iný majetkový prospech.
Politika je o záujmoch, najmä ekonomických. No musia tu byť vopred dané korektné pravidlá. Imperatívny mandát je veľmi rozporná, a zrejme neprijateľná vec, avšak súčasný stav je neúnosný. Veľa občanov tvrdí, že nemajú koho voliť. Napokon, k urne pristúpia a volia podľa svojich hodnôt a, žiaľ, často len podľa sympatií k mediálne a marketingovo vytvoreným politickým produktom. Pri jednom volebnom obvode volí a zvolí aj korupčníkov a hlupákov, čo sa dozvie až ex post. (Krúžkovanie dostalo do NR len jedného poslanca.) Vládna koalícia neplní významný bod programového vyhlásenia -- zmenu volebného systému so zámerom zvýšiť počet volebných obvodov. Ostáva účelová úprava, ktorú pred voľbami 1998 presadila Mečiarova koalícia -- jeden volebný obvod a vysoký prah pre volebnú koalíciu. Tam niekde sa začínajú špinavé obchody s poslaneckým (koaličný či opozičným) mandátom, otvorené či skryté pôsobenie záujmových skupín. Ešte nie je neskoro.