Pri pohľade na navrhované zmeny v pracovnom práve sa akoby z Ľudovíta Kaníka stával medzník. Akoby sa jeho pôsobením na poste ministra práce vytvorila akási neviditeľná čiara, ktorá delí pravicový pohľad na pracovnú legislatívu od toho ľavicového. A ako by bolo povinnosťou novej vlády prepnúť tento vypínač z polohy "po Kaníkovi" do polohy "pred Kaníkom" a vrátiť sa o pár rokov späť. Už len preto, že sa to od vlády, ktorá sa považuje za ľavicovú a solidárnu, akosi čaká.
Možno by tento pocit nebol zďaleka taký silný, keby najprv niekto povedal, v čom kaníkovská verzia pracovného práva zlyhala. Alebo aspoň to, že je už prekonaná vývojom na pracovnom trhu.
Hlavným problémom, pred ktorým stáli Dzurindove vlády, bola totiž nezamestnanosť pohybujúca sa okolo úrovne dvadsať percent bez ohľadu na to, akou metodikou sa merala. Počas prvej, keď na čele ministerstva práce stál nominant SDĽ Peter Magvaši, nezamestnanosť výrazne neklesala. Práve naopak. V roku 1998 bola miera evidovanej nezamestnanosti na úrovni 13,7 percenta, na konci funkčného obdobia prvej Dzurindovej vlády to bolo 17,8 percenta. Iste, Peter Magvaši a Zákonník práce platný vtedy nie sú jedinými a asi nie hlavnými vinníkmi. Druhá Dzurindova vláda však dopadla oveľa lepšie. Nezamestnanosť ku koncu roka 2006 klesla na 10,37 percenta, a to počas platnosti pravicovej pracovnej legislatívy, ktorá podľa terajšej ministerky práce Viery Tomanovej "necháva zamestnanca napospas zamestnávateľovi".
O to tu totiž v prvom rade išlo: podporiť rast zamestnanosti, aby, pritiahnuté za vlasy, mali ľudia vôbec niekoho, komu "môžu byť vydaní napospas" a nepostávali na chodbách úradov práce.
Preto by bolo legitímne, ak by vláda povedala, že desaťpercentnú nezamestnanosť považuje za prijateľné číslo a ide sa zoberať primárne nie nezamestnanými, ale tými, ktorí už prácu majú. Potom by sme sa mohli hádať, či je desať percent to správne číslo.
Namiesto toho z úst firiem a analytikov počúvame, že prakticky každý návrh z oblasti pracovného práva, ktorý uzrel svetlo sveta po vlaňajších voľbách, môže mať negatívny dosah na nezamestnanosť. Ak sa splní čo i len tretina obáv, tak spolu s plánovaným dvadsaťpercentným prepúšťaním v štátnej správe môže byť výsledok nepekný. Hlavne, že z "Kaníkových pravicových experimentov" neostane kameň na kameni.
Lukáš Pardubský, vedúci ekonomického oddelenia, Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.