Svetové akciové trhy sa od Vianoc zhodnotili o takmer 25 percent. Za päť mesiacov tak vykázali rast, ktorý priemerne nedosahujú ani za dva roky. Je za tým viacero faktorov. Otázkou však teraz je, čo bude nasledovať. Bude rast pokračovať aj po zvyšok roka, alebo sa zrúti, podobne ako tomu bolo v roku 2000?
V poslednom štvrťroku 2018 ceny akcií v USA, ale aj inde vo svete prudko klesali. Od septembrových historických rekordov sa hodnota S&P 500 do Vianoc znížila o viac ako 20 percent a záver roka bol pre americké akcie dokonca najhorším od tridsiatych rokov minulého storočia. Na trhy sa vkrádala panika.
Dôvodom boli obavy investorov z hroziacej obchodnej vojny medzi USA a Čínou a zo spomalenia rastu svetového hospodárstva. Investori si uvedomili, že dochádza k veľkému spomaľovaniu v ázijských ekonomikách, najmä v Číne. A to sa začalo premietať aj do zvyšku sveta. No horšie dáta prichádzali aj z eurozóny, napríklad z Nemecka.
No pravdepodobne najväčší vplyv na nervozitu investorov malo sprísňovanie politiky americkej centrálnej banky Fed. Jej vedenie, aj napriek zhoršujúcim sa ekonomickým dátam a slabnúcemu finančnému trhu, signalizovalo ďalšie sprísňovanie menovej politiky. Fed vytrvalo razil cestu takzvaného kvantitatívneho utesňovania a zvyšovania úrokových sadzieb.
Výsledkom bolo zníženie množstva peňazí v obehu. Ešte v decembri, keď bolo jasné, že trhy sa kúpu v červenom, americkí centrálni bankári navýšili kľúčovú úrokovú sadzbu o štvrť percentuálneho bodu.
Prišla však verbálna intervencia amerického prezidenta Donalda Trumpa a ďalšie zhoršovanie ekonomických výsledkov. Na prelome roka preto šéf Fedu Jerome Powell obrátil kurz. Banka zmenila rétoriku a zastavila zvyšovanie úrokových sadzieb. Tento rok by tak mali sadzby zostať bezo zmeny.
Svoje dno preto akciové trhy dosiahli v období Vianoc a odvtedy hodnota S&P 500 rastie. Podobne sa vyvíjajú aj iné akciové indexy – Dow Jones rástol o 19 percent, DAX o 14 percent, svetový akciový index MSCI World o 16 percent.
Situácia teda nateraz vyzerá ružovo. Nápadne však pripomína stav zo začiatku milénia pred prasknutím technologickej bubliny v roku 2000. Vývoj vtedy začal v roku 1998, kedy Rusko vyhlásilo bankrot, pretože prestalo byť schopné splácať svoje záväzky. Následne došlo k pádu veľkého hedžového fondu Long-Term Capital Management. Obe udalosti viedli k otrasom na finančných trhoch a rýchlemu prepadu cien akcií.
Podobne ako koncom minulého roka, spadol počas troch mesiacov, od júla do októbra 1998, index S&P 500 o 20 percent. Americká centrálna banka Fed, ktorú vtedy viedol Alan Greenspan, reagovala znížením úrokových sadzieb, aby voľnejšou menovou politikou podporila ekonomiku aj finančné trhy.
Investori podobne ako dnes reagovali pozitívne. Trend sa obrátil a v nasledujúcich troch mesiacoch sa hodnota indexu S&P 500 zvýšila o zhruba tridsať percent. Rast následne pokračoval až do roku 2000. V tomto roku však došlo k dobre známemu prasknutiu dot.com bubliny, čo znamenalo pád akcií technologických firiem. V nasledujúcom období klesol index S&P 500 až o 45 percent.
Otázkou teraz je, či sme teraz v rovnakej situácii. Bude rast svetových búrz ďalej pokračovať, alebo sa trhy nafúkli bezdôvodne, rovnako ako pred 20 rokmi?
Je možné, že v blízkej dobe uvidíme na trhoch pokles. Historicky nie sú desaťpercentné korekcie v priebehu roka ničím výnimočným, aj keď sa tento rok zatiaľ prepady burzám vyhýbajú. Som presvedčený, že k niečomu takému dôjde, otázkou je len kedy.
Veľa bude závisieť na výsledkoch hospodárenia firiem ako aj na makrodátach hlavných svetových ekonomík. V cenách akcií je dnes už zohľadnený optimizmus investorov, takže neuspokojivé čísla ich môžu poslať rýchlo nadol.
Na druhej strane sme nedávno videli pozitívne čísla z ázijských ekonomík. V Južnej Kórei a Číne, sa situácia zlepšuje. Uspokojivé výsledky dodala za prvý štvrťrok aj eurozóna. Taliansko sa vymanilo z recesie a rast sa zrýchlil aj v celom eurobloku. Akciové trhy by to mohlo podporiť.
V súčasnej fáze ešte preto nehovoríme klientom, aby sa zbavovali akcií, ale aby boli opatrnejší. Je rozumné investovať do akcií firiem takzvaných defenzívnych sektorov, ktoré sú menej citlivé na spomaľovanie hospodárskeho rastu.
Ide napríklad o akcie firiem, ktoré vyrábajú vybavenia pre domácnosť a osobnú hygienu alebo potraviny a nápoje. Podobne sú zaujímavé aj cenné papiere firiem produkujúcich lieky alebo výbavu pre zdravotníctvo.
Pokiaľ sa ale potvrdí, že svetová ekonomika má spomaľovanie za sebou, bude dobré sa zamerať na akciové tituly, ktoré viac ťažia z hospodárskeho cyklu, teda technologické firmy, banky či realitné spoločnosti.
Autorom je Peter Garnry, akciový stratég Saxo bank