Tisícky mladých mužov v napätí čakajú, kedy už armáda konečne zahlási: rukovať už nebudete, povinnú vojenskú službu rušíme. Hoci padajú rôzne termíny, ten oficiálny ostáva stále otázny. Nie je ním vraj ani prvý január budúceho roku. A to aj napriek tomu, že sa objavil v predloženom návrhu zákona o brannej povinnosti. Rezort obrany totiž tvrdí, že to môže byť ešte skôr, ale rovnako tak aj neskôr... Všetko je vraj len v polohe zámerov a závisí to od politického rozhodnutia. A potom - buďme z toho všetkého múdri!
Tak trochu prekvapuje, že ministerstvo obrany pripúšťa špekulácie o definitívnom konci povinnej vojenskej služby. Veď rezortné plánovanie, ktoré by v armáde malo fungovať precízne a do najmenších detailov, má mať už dávno spočítané, odkedy je možné ju zrušiť. A ak má - čomu by sa dalo skôr uveriť - prečo to nezverejní? Táto taktika je potom, možno aj logicky, živnou pôdou pre rôzne dohady, či sa s prezentáciou tohto "populárneho termínu" náhodou nečaká na vhodné predvolebné obdobie...
Ministerstvo obrany už niekoľko mesiacov verejnosť presviedča, že profesionalizácia armády postupuje až nečakane pružne. Že dopyt po práci profesionálneho vojaka v regiónoch ďaleko prevyšuje ponuku, že armáda je už dnes sprofesionalizovaná na 84 percent. Vie sa tiež, koľko vojakov už majú ozbrojené sily istých pre svoje budúce ciele a úlohy. A taktiež sa vie, koľkých ešte potrebujú, ako aj to, čo a ako budú musieť zmeniť po odchode posledného "záklaďáka" z kasární. Zdá sa, že ide o pomerne jednoduchú matematickú schému, z ktorej riešenia musí vzísť jasný a pevný dátum zrušenia základnej vojenskej služby.
Mladým mužom, ktorí čakajú na svoj "ortieľ", tak ostáva veriť ubezpečeniu, že rozhodnutie padne už čoskoro. Dovtedy na plánovanie svojej blízkej budúcnosti musia zabudnúť a len si v duchu si ďalej klásť otázku: Budem mať šťastie a vyhnem sa službe vlasti, alebo budem jedným z tých, ktorí v kasárňach definitívne "zhasnú svetlo"? Aj táto neistota je nezanedbateľným negatívnym dôsledkom čakania na spomínaný termín.
StoryEditor