(Ne)zvýhodnení chronicky chorí pacienti

Chronicky chorí pacienti, ktorí majú byť pravidelne a priebežne sledovaní lekárom, sa zaraďujú do tzv. dispenzára. Ten by im mal zaručiť, že u lekára budú vyšetrení bezplatne a sú oslobodení od Zajacových 20-korunáčok aj v lekárni. Navyše je možné chápať ho aj ako formu prevencie. Dosiaľ za vedenie takýchto zoznamov chronicky chorých pacientov boli zodpovední lekári. Niektorí však jeho existenciu spochybňujú, keďže vo väčšine krajín Európskej únie sa nevedie vôbec.
"Pacient, zaradený do dispenzára, by z toho mohol mať teoreticky osoh. Ale iba za predpokladu, že by ho to nejako zvýhodnilo oproti stavu, keď v ňom nebol," tvrdí únia lekárov -- špecialistov. V praxi to však vyzerá tak, že štyridsať percent chronicky chorých pacientov vždy platí za návštevu lekára, aj keď len kvôli predpísaniu receptu.
Po novom by na zaraďovanie pacientov do dispenzára mali dozerať zdravotné poisťovne. Navrhovať pacientov, ako aj dĺžku dispenzarizácie, by mali lekári -- špecialisti. Zákon však neurčil, že by za návrhy mali poisťovne aj niečo platiť. A lekári to zadarmo robiť nechcú. Dualizmus v chápaní významu dispenzára je z hľadiska štátu a z hľadiska poisťovní očividný. Štát ho vidí ako spôsob zvýšenia zdravotnej starostlivosti pre občana, poisťovne ako spôsob, ako si stabilizovať svoj poistenecký kmeň.
Zákon o rozsahu údajov, potrebných na navrhnutie dispenzarizácie pacienta, nehovorí nič. Za snahou poisťovní, aby vyhotovovali rozsiahlejšie návrhy, vidia lekári jednoznačný cieľ -- ušetriť na revíznej činnosti. Ďalšou otázkou je frekvencia lekárskych prehliadok, ktorá nie je stanovená zákonom. Limitovaním počtu preplatených dispenzárnych návštev u lekára by poisťovne chceli ušetriť náklady za časť potrebných návštev. Ak napríklad pacient doteraz navštívil lekára 10-krát za rok a poisťovňa si objedná len štyri návštevy (čo sa stalo napríklad u psychiatrov), všetky ostatné je lekár povinný vykonať na vlastné náklady.
Ako sa zdá, slovenské poisťovne nejdú cestou obvyklou v celej Európe, ktorou je snaha zabezpečiť pre svojich poistencov dobrého lekára, ale snažia sa zabezpečiť čo najlacnejšieho lekára. Mali by si však pri tom uvedomiť, že slovo najlacnejší nie je synonymom slova najlepší.