Švédsky premiér Göran Persson upozornil, že vláda, ktorá nepodporuje vzdelávanie, vedu a informačné technológie, pácha kriminálny čin. Je to ten istý premiér, ktorý sa rozhodol škrtiť všetky rozpočtové výdavky štátu, okrem výdavkov na vzdelanie a informačné technológie, ktorý sa odvážne rozhodol znížiť výdavky na obranu, len aby mohol vytvárať štát spoločnosti založenej na poznaní. Výsledok je v skutku impozantný a nepopierateľný. Švédsko má vyšší ročný hrubý domáci produkt na jedného obyvateľa ako Spojené štáty americké.
Podobnou cestou v Európe kráča, napríklad, Fínsko a Írsko. Štáty kedysi na chvoste sa teraz stávajú lídrami Európskej únie, pretože práve vzdelanosť a výskum sa stali, z veľkej časti, ťahúňmi ich hospodárskeho napredovania. Inšpirujúce je to najmä pre malý štát ako je Slovensko, ktoré má takisto jedinú možnosť na dosiahnutie konkurencieschopnosti: investíciami do vzdelania rozvíjať potenciál inteligencie a tvorivosť svojich občanov.
Žiaľ, celé desaťročie existencie nášho štátu striedajúce sa vlády nevenovali podpore tejto strategickej priority pre budúcnosť krajiny takmer žiadnu pozornosť. Stalo sa tak napriek tomu, že z privatizácie sa získali obrovské finančné zdroje, z ktorých bolo možné vytvoriť aj kapitalizačné piliere fondov, práve na podporu vzdelávacích a výskumných aktivít, ako aj investícií do informatizácie. Veľký balík peňazí sa zväčša prejedol a teraz sme svedkami rozdielov v podpore týchto v súčasnosti už existenčných aktivít aj v porovnaní so susednými postkomunistickými štátmi.
Vo svete bude čoraz viac rozhodovať vedomostné a vedeckovýskumné zázemie s prínosom pre hospodársky rast a konkurenčnú schopnosť, dovtedy, kým intelektuálny potenciál nevyvoláva záujem strategických investorov. Na Slovensku sú to len opakované vládne prísľuby, rétorické cvičenia a vyhlásenia. Dokazujú to systematicky klesajúce výdavky štátu na vedu a techniku. Kým v Európskej únii a, napríklad, v susednej Českej republike tieto výdavky vzrastali, na Slovensku klesali (EÚ z 0,8 percenta v roku 1998 na 0,9 percenta v roku 2002, v ČR z 0,49 percenta na 0,7 percenta a na Slovensku z 0,41 percenta na 0,33 percenta).
Vlani pritom veda na Slovensku úspešne zabodovala, keď z fondov Európskej únie po prvýkrát získala viac finančných zdrojov ako bol náš príspevok, najmä vo vzťahu k projektom v piatom rámcovom programe pre výskum a vývoj. Aj to dokazuje, že máme skvelých vedcov, ktorí majú európsky, ba až svetový formát. Svet o nich vie, pozýva ich na prednášky, žiada ich o spoluúčasť na medzinárodných projektoch, ale u nás doma sú nepovšimnutí. Spomenul by som dvoch, ktorých prácu a aktivity som mal možnosť obdivovať: Profesor Vladimír Bužek, DrSc., a profesor Michal Novák, DrSc.
Vláda však ignoruje úspešnosť vedy a vedeckých pracovníkov, najnovšie o tom svedčí finančne poddimenzovaná Agentúra pre podporu vedy a techniky, ktorej rozpočet predstavuje iba jednu desatinu rozpočtu podobnej agentúry v Českej republike. Podceňuje dnes už takmer jedinú komparatívnu výhodu, existenciu intelektuálneho potenciálu a vyháňa tým našich vzdelaných občanov do zahraničia, do novej emigrácie.
StoryEditor