Spojené štáty a Rusko vystupujú pri potláčaní medzinárodnému terorizmu ako blízki spojenci. Tento vzťah podčiarkujú ich prezidenti a snažia sa zachovávať spoločné postoje ku krízovým situáciám. Menej súladu sa prenáša na mediálnu scénu oboch krajín. Neutíchajúcim ohniskom sporov zostáva Čečensko. Podľa Rusov sa tam bojuje iba proti teroristom. Americké médiá však pozorujú aj národnooslobodzovací aspekt konfliktu a umožňujú čečenským povstaleckým vodcom prehovoriť.
Ruskú exekutívu dokáže takáto benevolentnosť riadne "vytočiť" a výsledkom sú hlasné protesty na najvyššej úrovni. Najnovšie ju podráždilo odvysielanie rozhovoru s vodcom čečenských povstalcov Šamilom Basajevom americkou televíznou spoločnosťou ABC v relácii Nightline.
Moderátorské žezlo v nej drží od roku 1979 Ted Koppel, ktorý sa odvtedy vypracoval na stálicu americkej žurnalistiky. Narodil sa v roku 1940 vo Veľkej Británii a jeho otec bol nespravodlivo označovaný za kolaboranta nemeckých nacistov. V Tedovi sa možno aj preto prejavuje obozretný vzťah k nálepkovaniu a k vyslovovaniu jednostranných hodnotení. Ako žurnalista sa drží pravidla poskytovať priestor protichodným názorom, aby si z nich divák, poslucháč a čitateľ utvoril vlastnú mienku. Relácia Nightline sa začína až pol hodiny pred polnocou a moderátor v nej so svojimi hosťami rozoberá hlavné udalosti dňa náročným spôsobom, bez príkras a náhubku. Často pranieruje americkú zahraničnú politiku. To mu neraz prináša negatívne ohlasy divákov, ktorí ho miestami obviňujú z nedostatočného vlastenectva, pretože sa nenarodil v USA.
Keď relácia Nightline prijala ponuku novinára z rozhlasovej stanice Slobodná Európa/Rádio Sloboda a v Prahe žijúceho Andreja Babického, že jej dá k dispozícii rozhovor, ktorý mal 23. júla v čečenských horách s Basajevom, vedela, že si privodí vlnu rozhorčenia z Moskvy. Z čečenského povstaleckého lídra preto nerobila hrdinu a odsúdila jeho teroristickú taktiku.
Očakávaná smršť z Ruska sa aj dostavila. Najostrejšie ju verbalizoval minister obrany a bývalý dôstojník KGB Sergej Ivanov. Vypovedal spoluprácu svojho rezortu so stanicou ABC a označil ju za persona non grata. Diplomatické protesty adresovalo americkej strane aj ruské ministerstvo zahraničných vecí, ktoré však nepodľahlo pokušeniu zrušiť akreditáciu ABC.
Bola prítomnosť Basajeva na televíznej obrazovke prejavom protiruskosti amerických médií? Bradatý Čečen vystúpil v marci vo švédskej tlačovej agentúre TT a vo februári na britskom televíznom Channel 4. Spriahli sa všetci proti Rusku? To sotva.
Je oprávnená výčitka oficiálnej Moskvy, že Američania používajú dvojitý meter, keď kritizovali arabskú TV stanicu Al-Džazíra za rozhovor s bin-Ládinom, ale tolerujú interview s Basajevom? Je - a to bez ohľadu na výhovorky Bieleho domu. Riešením však nesmie byť rozbehnutie rusko-amerických pretekov o znižovanie prahu tolerancie v médiách. Okrajovaním našich slobôd by sme len opúšťali bojisko bez boja.