Francúzska ekonomika bude tento rok vďaka silnému nárastu úverov a fiškálnym stimulom oveľa silnejšia než zvyšok eurozóny.
Na druhej strane, ale krajina nedokázala naplno využiť prostredie nízkych úrokových sadzieb, aby sa dostala na trhy s luxusnejšími tovarmi a službami.
Pretrvávajú obavy, že v odvetviach, ktoré sú v medzinárodnom kontexte najzraniteľnejšie, hrozí prepúšťanie.
V nadchádzajúcich mesiacoch bude francúzska ekonomika aj naďalej vykazovať lepšie výsledky ako zvyšok eurozóny, najmä Nemecko.
Predpokladáme, že rast za tento rok dosiahne 1,3 percenta, ako v najnovšej správe uvádza Bank of France. Rast Francúzska ťahajú štyri hlavné faktory: silný prílev úverov, menšia medzinárodná expozícia, fiškálne stimuly a väčšia dôvera domácností.
Rovnako ako v predchádzajúcom roku zostávajú hlavným motorom ekonomiky úvery. Trojmesačný kĺzavý priemer rastu bankových pôžičiek sa blíži k maximám.
Len v máji vykazoval medziročne 5,3 percenta. Ak sa pozrieme na tok nových úverov, ktorý skutočnú ekonomiku predstihuje o zhruba deväť až 12 mesiacov a je teda významným ukazovateľom rastu HDP, je vízia pomerne ružová.
Na základe nášho modelu dosiahol v prvom štvrťroku tok nových úverov 1,32 percenta HDP, čo je výrazne nad priemerom eurozóny, ktorý je na 0,47 percente, ale aj nad Nemeckom - 0,41 percenta.
Ako vidíme na nasledujúcom grafe, impulz nových úverov výrazne koreluje s obchodným prieskumom INSEE, ktorý je sám o sebe jedným z najspoľahlivejších ukazovateľov francúzskeho HDP. Tendencia má dobré smerovanie, čo potvrdzuje náš pozitívny makroekonomický pohľad na francúzsku ekonomiku v krátko- a strednodobom horizonte.
Francúzsko je, na rozdiel od Nemecka, menej exponované voči súčasným negatívnym trendom v globálnej ekonomike, najmä spomaleniu Číny alebo zníženiu tureckej úverovej aktivity.
Fiškálne stimuly vo výške zhruba deväť miliárd eur v reakcii na protesty žltých viest a daňové úľavy v sume ďalších zhruba 4,5 miliardy eur zvýšili domácu spotrebu.
Hoci niektoré z nich domácnosti, ako je vo Francúzsku tradične zvykom, presmerovali do úspor, v roku 2020 môžu poslúžiť ako bezpečnostný vankúš v prípade zhoršenia medzinárodnej situácie s dopadom aj na francúzsku ekonomiku.
Francúzska (ne)zamestnanosť
Domácnosti sú pri pohľade do budúcnosti relatívne optimistické. Podľa najnovšieho prieskumu spotrebiteľskej dôvery INSEE z júna len 16 percent respondentov uviedlo, že sa v nasledujúcich 12 mesiacoch obáva rastu nezamestnanosti. Ešte v januári to bolo 32 percent!
Na druhej strane treba objektívne povedať, že francúzska ekonomika ešte naplno nevyužila výhody nízkych sadzieb, aby podnietila inovácie. Kvôli neschopnosti prispôsobiť produkciu najnovším svetovým trendom sa preto obávame, že niektoré odvetvia budú pri budúcom spomalení globálneho rastu v ohrození.
Limitovaná schopnosť vlády zasahovať
Informácie, ktoré máme od finančných inštitúcií, ako aj od zástupcov biznisu, naznačujú, že ak sa medzinárodná situácia nezlepší, niektoré sektory budú v nadchádzajúcich mesiacoch čeliť prepúšťaniu. Najviac ohrozený je automobilový priemysel, najmä jeho subdodávatelia.
Ak sa teda riziká naplnia, pochybujem, že francúzska vláda bude schopná adekvátne odpovedať. Doterajšia história dokazuje, že tieto situácie nezvláda.
Nedokáže totiž sformulovať komplexnú a zmysluplnú národnú priemyselnú politiku. Navyše nízky politický kapitál Emmanuela Marcona po kríze žltých viest, predstavuje limity pre budúce vládne zásahy, či už ide o implementáciu nových reforiem, alebo riešenie ekonomických problémov.
Autor článku je Christopher Dembik, hlavný makro analytik Saxo Bank