Vo viacerých mestách na oboch brehoch Atlantiku boli cez víkend demonštrácie proti vojne v Iraku. V Londýne sa britská vláda dostala pod paľbu obvinení, že príslušníci ozbrojených síl Jej Veličenstva sa dopúšťajú v Iraku nekalých činov.
Už pred demonštráciami sa pustili minulý týždeň do premiéra Tonyho Blaira médiá i poslanci parlamentu s tvrdeniami, že britské špeciálne jednotky vykonávajú tajné operácie vedúce k podnecovaniu občianskej vojny. To sú silné verbálne facky a tí, čo ich vylepujú vláde Spojeného kráľovstva, sú presvedčení, že "vojna a okupácia nepriniesli Iraku ani demokraciu, ani mier. Obyvateľstvu tej krajiny sme urobili život ťažší a nebezpečnejší." Autorom týchto hodnotení je starosta metropoly nad Temžou Ken Livingstone. Demonštrantom v Londýne ich prečítala predsedníčka organizácie Kampaň na jadrové odzbrojenie Kate Hudsonová.
V parlamente sa zahryzol do vlády predseda opozičných Liberálnych demokratov Charles Kennedy. Tento rovesník Tonyho Blaira, ktorý sa rovnako ako premiér narodil v roku 1953 v Škótsku, adresoval Whitehallu s typickým škótskym prízvukom a tvrdo vyslovovaným "r" množstvo výčitiek. Znepokojuje ho napríklad rozpad komunikácie, dôvery a spolupráce medzi britskými jednotkami a irackými bezpečnostnými silami. Netají sa obavami, že najnovší vývoj v Iraku dáva za pravdu tým, ktorí už dlhší čas tušia, že táto rozorvaná krajina sa nezadržateľne posúva k prepuknutiu občianskej vojny.
Zlomom, ktorý zhoršil pomery v Iraku, bol 19. septembra incident v juhoirackej Basre. Zrážka, ktorá sa udiala v tomto druhom najväčšom meste krajiny, má viacero verzií. Podľa väčšiny z nich tam iracká polícia zadržala na kontrolnom stanovišti vozidlo, ktoré spustilo na policajtov streľbu a v nej prišiel o život jeden príslušník. Po prestrelke a naháňačke auto zastavili a objavili v ňom výbušniny. Vytiahli z neho dvoch mužov vyzerajúcich na prvý pohľad ako domorodci. Prehliadka odhalila, že to boli v britskí vojaci v arabskom prestrojení.
Počas zisťovania totožnosti boli vo väzbe. Keď sa britská posádka v meste dozvedela o ich zadržaní, podnikla mohutnú oslobodzovaciu operáciu s nasadením vrtuľníkov a tankov. Tie prebúrali múry hlavnej väznice, odkiaľ potom v zmätku ušlo približne 150 trestancov. Dvaja mladí Briti medzi nimi neboli a oslobodzovacie skupiny ich neskôr objavili v neďalekom dome.
Kusé reportáže z priebehu zrážok priniesli zábery obyvateľov mesta, ako hádzali na britské tanky zápalné bomby a kamene. Čo mimoriadne prekvapilo, bol stupeň nenávisti miestnej šíitskej populácie voči okupačnej mocnosti. Tá sa dlhý čas pýšila tým, ako dobre dokáže vychádzať s obyvateľstvom, ktorému prináša slobodu a nádej na lepšie časy. Po prvej svetovej vojne spadal Irak pod mandátnu správu Albionu a proti Britom tam vypuklo v roku 1920 povstanie. Vláda v Londýne vtedy prišla s plánom usporiadania volieb, vytvorenia parlamentu, irackej armády a demokratického zriadenia typu konštitučnej monarchie.
Inými slovami, Iračania majú s Britmi svoje skúsenosti a súčasný vývoj im v mnohom pripomína opakovanie chýb z minulosti. Dnes majú hlavnú réžiu v Iraku Američania. Briti tam vystupujú ako ich partner v dobrom i v zlom. Predstavitelia irackých správnych a bezpečnostných orgánov v Basre žiadajú od Londýna ospravedlnenie a kompenzácie za spôsobené škody. Stratenú dôveru si však Briti iba slovami a peniazmi neobnovia.
---------
Iračania majú s Britmi svoje skúsenosti a súčasný vývoj im v mnohom pripomína opakovanie chýb z minulosti.