Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Viera Tomanová obhajuje potrebu zvyšovania minimálnej mzdy tým, že údajne ide o nástroj odstraňovania chudoby. Podobne argumentovala aj v parlamente počas schvaľovania programového vyhlásenia vlády. Tam svoje vystúpenie ešte okorenila zjavne nezmyselným tvrdením, že 65 obyvateľstva bratislavskej Petržalky tvoria chudobní. Priemerná mzda v Petržalke pritom patrí k najvyšším na Slovensku.
Pani ministerka vychádzala z rozhovoru s Alenou Rochovskou, ktorá v týždenníku Slovo č. 30/2006 hovorila o výskume realizovanom v Petržalke. A. Rochovská na základe výskumu tvrdila, že "65 percent rodín, ktoré už boli chudobné, sú na tom z roka na rok horšie". Netvrdila teda, že 65 percent rodín v Petržalke patrí k chudobnému obyvateľstvu, ale iba to, že spomedzi tých rodín, ktoré sú chudobné (a tých bolo podľa výskumu 15 percent), sa 65 percentám situácia zhoršuje. Čo evidentne nie je to isté.
Kým v prípade parlamentného "breptu" pani ministerky možno nešlo o zlý úmysel a snahu vedome zavádzať, ale "iba" o prejav hrubej nekompetentnosti, ťažko možno rovnaké vysvetlenie akceptovať v prípade jej vyjadrení v Hospodárskych novinách. Tvrdenie, že zvyšovanie minimálnej mzdy vedie k vyššej nezamestnanosti označuje za pseudoargument, pretože "tento súvis nebol nikdy priamo dokázaný". A dodáva, že "ako dôkaz môžeme uviesť príklad z rokov 2001 až 2004, keď na Slovensku výrazne kleslo tempo rastu minimálnej mzdy, ale nezamestnanosť sa zvýšila". Nuž, ak je niečo pseudoargumentom, tak práve "dôkaz" pani ministerky.
Miera nezamestnanosti na Slovensku od roku 2001 klesá. A to aj podľa evidencie úradov práce, aj podľa výberového zisťovania pracovných síl, realizovaného Štatistickým úradom SR (ŠÚ SR). Miera evidovanej nezamestnanosti klesla od decembra 2001 do decembra 2005 z 18,6 na 11,4 percenta a v júni 2006 predstavovala 10,4 percenta. Podľa ŠÚ SR klesla miera nezamestnanosti v rokoch 2001 -- 2005 z 19,2 na 16,2 percenta.
Oboma metódami zisťovaná miera nezamestnanosti bola pritom aj v roku 2004 nižšia ako v roku 2001. Miera evidovanej nezamestnanosti bola v decembri 2004 13,1 % (o 5,5 % nižšia ako v decembri 2001) a podľa ŠÚ SR bola v roku 2004 18,1 % (o 1,1 % nižšia ako v roku 2001). To samo osebe, pochopiteľne, nedokazuje, že znižovanie nezamestnanosti je spôsobené len pomalším rastom minimálnej mzdy. Ako dôkaz toho, že ministerka Tomanová opakovane nehovorí pravdu, by to však stačiť malo.
Hlavným problémom minimálnej mzdy nie je to, či bude o pár korún vyššia alebo nižšia. Omylom je už samotná existencia tohto inštitútu. Výška mzdy má byť vecou dobrovoľnej dohody medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Štátne zásahy do ekonomiky v drvivej väčšine prípadov ekonomiku poškodzujú a minimálna mzda nie je výnimkou. Najlepším riešením by preto bolo minimálnu mzdu zrušiť.
Autor je podpredseda Občianskej konzervatívnej strany