Slovensko sa zanedlho stane krajinou s najväčšou výrobou automobilov na tisíc obyvateľov na svete. Napriek tomu, že vládu ešte čaká vyriešiť, ako vykúpiť časť pozemkov a splniť záväzky, ktoré dala automobilkám PSA pri Trnave a Kia pri Žiline, aby ich mohli na Slovensku postaviť, veľmi naliehavou sa stáva otázka, čo robiť, aby sme si nielen automobilky, ale aj prácu s vysokou pridanou hodnotou udržali čo najdlhšie. Ministerstvo hospodárstva nechalo pripomienkovať analýzu s návrhom opatrení, ako podporiť rozvoj automobilového priemyslu v rokoch 2005 až 2013. Čo všetko už teraz treba urobiť, aby jeden z ťahúňov priemyslu nestratil konkurencieschopnosť ani vtedy, keď už nebude najväčším tromfom na Slovensku najlacnejšia pracovná sila a najmenšie náklady zamestnávateľov na prácu. Práve ľudia z vedenia automobilového priemyslu bijú na poplach: dožadujú sa oveľa vyšších investícií do vzdelávania, výskumu a vývoja, upozorňujú na nedostatok kvalifikovaných pracovných síl, nedobudovanú infraštruktúru, nízku inovačnú schopnosť priemyslu.
Najväčším pozitívom prítomnosti automobiliek na Slovensku je tlak na znalostnú ekonomiku a reštrukturalizáciu ostatných odvetví na najmodernejšie technológie. A zostanú tu len dovtedy, kým im Slovensko bude poskytovať takéto zázemie, lebo lacnú pracovnú silu nájdu aj inde. Absolútne nie sú opodstatnené obavy z orientácie hospodárstva na "monokultúru". Práve požiadavky automobilového priemyslu ukazujú, ako ďaleko sme ešte od toho, aby sme využili všetky možnosti a príležitosti, ktoré dáva nielen rozvoju výrob s vysokou pridanou hodnotou v iných odboroch. No aj rozvoju výskumu a vývoja, aby sa nielen domáci dodávatelia, ale i výskumníci a vývojári mohli ponukou pripravených riešení aj vzdelaných dizajnérov, programátorov alebo matematikov, robotikov pobiť o prostriedky, ktoré budú automobilky čoraz viac dávať do výskumu i do vývoja nových modelov. Musia byť však konkurencieschopní. Hoci už máme špičkových absolventov škôl, ktoré ocenil aj automobilový priemysel a robia mu dobé meno i vo svete, zatiaľ sa žiadna zo slovenských vysokých škôl neumiestnila v prestížnom rebríčku 500 najlepších svetových univerzít. A to teraz automobilky viac páli stav učňovského školstva.
No ani tí, ktorí varujú pred tým, aby sme kládli všetky vajíčka do jedného košíka, neupierajú automobilkám pozíciu lokomotívy priemyslu, ktorú treba podporovať aj z verejných prostriedkov. Naopak, dávajú ju ako príklad pre ďalšie odvetvia, ktoré by sa mohli podobným spôsobom na Slovensku uchytiť, ak sa bude ďalej skvalitňovať a zatraktívňovať podnikateľské prostredie. Orientáciu na automobilky si predsa nevymyslela vláda, aj keď sa o ne snažila. Vybrali si ju na trhu investícií zahraniční investori tak, ako si môžu raz Slovensko vybrať pre svoje aktivity hoci investori hi-technológií. Aj pre nich sú automobilky na Slovensku dobrým príkladom (a problémy s ich prípravou odstrašujúcim).
Na diskusiu však zostáva, nakoľko má štát investovať prostriedky daňových poplatníkov do podpory zisku vybraných súkromných investorov a ich záslužných projektov v čase, keď obmedzuje solidaritu a znižuje sociálne výdavky, dotácie školám, výdavky na zdravotníctvo i na vzdelávacie systémy. Túto diskusiu však tlmí konkurenčné prostredie medzi štátmi, ktoré vytváranie nových pracovných miest priťahovaním a stimulovaním zahraničných investorov neutlmujú a tlmiť sa ani nechystajú.
StoryEditor