Nadchádzajúci snem KDH nie je rutinnou politickou udalosťou. A nie je to ani bežný politický zápas viacerých krídel v strane. Ide vlastne o to, či sa kresťania vo verejnom živote budú naďalej kŕčovito pridŕžať starých schém, alebo či tí, čo majú aj parlamentné zastúpenie, teda "kádeháci", majú aj silu a odhodlanie vykročiť do sveta a do Slovenska na úsvite tretieho tisícročia po novom. Či si budú naďalej strážiť svoj vlastný, uzavretý priestor, či sa budú zaujímať len o vlastnú agendu a o seba, alebo či sa otvoria starostiam a radostiam krajiny, v ktorej žijú.
Ak majú ľudia na súčasnom Slovensku rozumieť prečo je dobre, aby kresťania vstupovali do verejného života ako kresťania, tak ich politická organizácia musí definovať svoje miesto medzi určujúcimi politickými prúdmi súčasnosti: medzi liberalizmom a socializmom. Nie ich démonizovať, ale úprimne hľadať, v čom sa s nimi dá spolupracovať, lebo je to dobré, a čo môžeme ako kresťania priniesť navyše. V čom môžeme byť garantom dôstojnosti a hodnoty toho, čo je v človeku veľké, cenné a Božské.
Moderná kresťanská demokracia musí hľadať veľmi poctivú odpoveď na to, čo v dnešnom svete prebieha. Na to, do čoho môže vnášať rozmer kresťanského zmyslu života a zodpovednosti za svet: Odpoveď na novú sociálnu situáciu, odpoveď na ekonomickú motiváciu, ktorá by bola iná než sebectvo, a odpoveď na proces globalizácie. Tradičná kresťanská demokracia tu vidí všade démonov. To je však pohodlné a nepravdivé zjednodušenie. Treba vždy skúmať a rozlišovať, čo dobré prináša to nové, a to podporiť, a čo je škodlivé a nebezpečné. A na to upozorňovať. A keď treba, tak aj proti tomu bojovať. I v dnešnom svete treba niekedy bojovať.
A téma špecificky "kádehácka": rešpektovanie svedomia. Nebolo treba vlani rozbíjať vládu. Možno by stačilo nájsť model, ako uniesť aj rôzne názory, čo len v jednej politickej strane. Toto zatiaľ neukázala žiadna z parlamentných strán. Ak by s ľudsky dôstojným riešením prišli kresťanskí demokrati, urobili by pre partajníctvom zmietanú politiku na Slovensku naozaj veľký čin. V dobách komunistickej diktatúry boli kresťania tou silou, ktorá predstavovala priestor ľudskej dôstojnosti a slobody. I mnohí tí, čo sa priamo nehlásili k cirkvám, uznávali neohrozenosť a správnosť tohto postoja. Čo však do verejného života slobodnej krajiny vnášajú kresťania v politike teraz? Dávajú odpovede na starosti ľudí na dnešnom Slovensku?
Toto je základná dilema jedinej parlamentnej čistej kresťanskodemokratickej strany. Nie tvár predsedu je dôležitá. Ale ktorou cestou sa vyberie. Ak bude pokračovať tou pohodlnou, spoliehajúcou sa na to, že kresťanov je na Slovensku dosť, a tí budú KDH voliť bez ohľadu na to, akú politiku bude jeho vedenie koncipovať, tak vplyv a váha tohto politického spoločenstva budú naďalej klesať. Stále však ešte jestvuje aj možnosť nastoliť novú, živú kresťanskodemokratickú politiku. Dnešný svet je zložitejší ako bol za studenej vojny. Prináša pre ľudí iné príležitosti, ale aj ohrozenia. Kto iný, ako kresťan v politike, má dnes povinnosť ukázať, že jestvuje aj iné zlato, ako je úspech, biznis a peniaze? Kto bude stáť na strane siroty a vdovy, ak to nebudú robiť vo verejnom živote kresťania? Toto však nedokáže uzavretá skupina moralistov, ale iba otvorení kresťanskí politici, na ktorých bude vidno predovšetkým to, že majú radi ľudí. Takáto kresťanská demokracia sa nebude zmietať vo vnútorných rozporoch. Takúto kresťanskú demokraciu potrebuje súčasný svet ako soľ.
Veď napokon o čom inom hovoril pred dvoma tisícročiami zakladateľ kresťanstva?
Ivan Šimko, MISIA 21 -- Hnutie kresťanskej solidarity