Len dve témy v EÚ vyvolajú vášnivé diskusie politikov -- a to je rozpočet a inštitúcie EÚ. Pred dvoma rokmi Francúzi a Holanďania poslali Európu do slepej uličky, keď odmietli v referendách tzv. euroústavu. Dva roky uvažovania ako ďalej nepriniesli nič nové a mali pomôcť zabudnúť občanom na ambiciózne plány nedočkavých politikov o budúcnosti starého kontinentu.
Francúzsko-nemecký tandem akoby chcel dobehnúť tento premárnený čas a na mimoriadnom summit EÚ chce schváliť novú zmluvu o EÚ. Nemecké predsedníctvo EÚ na terajšom summite predkladá cestovnú mapu a základné kontúry novej zmluvy.
Otázkou však zostáva -- potrebujeme každých päť rokov novú zmluvu a diplomatický kolotoč okolo toho? Aj keď platnosť zmluvy z Nice vyprší v novembri 2009, neohrozí to samotnú úniu, ale pozastaví sa rozširovanie EÚ, pretože bude treba nanovo dohodnúť zastúpenie nových členských štátov v inštitúciách EÚ. Francúzsko, Veľká Británia, ale i Holandsko nechcú opakovanie procesu ratifikácie novej zmluvy, pretože sa obávajú negatívneho ohlasu občanov. Ale posledný prieskum verejnej mienky ukázal, že väčšina ľudí vo vybraných členských krajinách je za ratifikáciu prostredníctvom referenda. Súčasne respondenti odmietajú ustanovenie funkcie prezidenta EÚ, ktorý by nahradil terajší systém polročnej rotácie predsedníctva medzi členskými krajinami.
Znepokojujúce je i rozdelenie členských krajín na tie, ktoré prispievajú konštruktívne do debát o budúcnosti EÚ a tie naoko zlé, teda ktoré chcú niečo za niečo. Napríklad -- aký význam má poľský návrh ma váženie hlasov v Rade EÚ, keď menšia časť rozhodnutí (asi pätina) zo zasadnutí rady sa prijíma hlasovaním, ale podstatná časť konsenzom, bez hlasovania? Iba taký, že Poľsko očakáva väčšiu finančnú injekciu pre poľnohospodárov, a teda súčasne prevažnú väčšinu voličov terajšej vlády. Isteže netreba podceňovať váhu hlasov v rade v prípade, že v EÚ bude oveľa viac krajín než dnes a budú sa vytvárať aliancie štátov na presadenie spoločných záujmov.
Nepochybne veľmi dôležitými sú aj otázky zloženia Európskej komisie. Nie každý štát bude mať svoje zastúpenie v takzvanej európskej vláde. Prepojenie medzi komisármi a ich národnými štátmi je jedným z najdôležitejších informačných zdrojov o tom, čo sa varí v európskej kuchyni.
A aké budú závery tohto summitu EÚ? Konštruktívny kompromis potvrdzujúci potrebu schválenia novej zmluvy o EÚ do r. 2009, inak sa stane iba dvojrýchlostná Európa trvalo možným modelom.
Pavol Jusko, Výbor pre medzinárodné vzťahy