Druhé kolo francúzskych prezidentských volieb neprinieslo také víťazstvo pravicovej prezidentskej koalícii ako predpovedali predvolebné prieskumy. I napriek tomuto prepadu získala pravica potrebnú parlamentnú väčšinu v Národnom zhromaždení.
Prekvapením bol nárast hlasov Socialistickej strany a ľavicového bloku ako celku, predpoklady hovorili o fatálnej blamáži... Centristické hnutie demokratov Francoisa Bayroua spolu s komunistickou stranou si nebudú môcť vytvoriť poslanecký klub, na ktorý je potrebných 21 poslancov. Obidve strany nemajú navyše silnú členskú základňu, čo môže viesť k zániku alebo splynutiu s inými politickými stranami. Keď Bayrou zakladal svoju stranu v roku 1998 mala 115 poslancov, o päť rokov neskôr len 29 a dnes už pod značkou Demokratického hnutia len 5 poslancov.
Skutočnou väčšinovou opozíciou bude len Socialistická strana, na čele ktorej bude Francois Hollande až do kongresu na jar 2008 -- ak však odolá vnútrostraníckym tlakom na jeho odvolanie. Možným nástupcom môže byť neúspešná prezidentská kandidátka Ségoléne Royalová, ktorej ako živá voda môže pomôcť nečakaný zisk poslaneckých mandátov, aby sa stala lídrom Socialistickej strany.
Socialistická strana bude môcť profitovať z propagandy o antisociálnom charaktere súčasnej vlády, čo stačilo už k vyprovokovaniu nepremyslených výrokov centristického ministra financií v predvolebnej diskusii o sociálnych dávkach a možnosti zvyšovania daní. A dôsledok? Pravicová väčšina stratila istých 60 poslaneckých miest... Zároveň socialisti budú môcť profitovať z kumulovania verejnej nespokojnosti, lebo žiadna iná relevantná politická opozícia v parlamente nebude.
Francúzsku vládu očakáva rekonštrukcia a premiér Francois Fillon pred voľbami povedal, že ten člen vlády, ktorý vo voľbách nezíska mandát poslanca, nemôže zostať vo vláde. Prvou obeťou sa stal Alain Juppé, paradoxne ten, ktorý v roku 2002 zakladal Úniu ľudového hnutia (UMP), ktorá teraz vyhrala voľby. Pravdepodobne ho nahradí bývalý eurokomisár Michel Barnier. Samozrejme, v hre sú aj ďalší ministri bez politického mandátu, a preto je aj namieste otázka, či ľavicovo orientovaní ministri zostanú vo vláde. Napokon, aj to bol dôvod, prečo asi nevolili tradiční pravicoví voliči, teda tí, ktorí nechceli otvorenú vládu s osobnosťami z ľavice.
Výsledok volieb je: prezident republiky Nicolas Sarkozy získal parlamentnú väčšinu na presadenie reforiem, no v konečnom dôsledku iba on ponesie celú ťarchu zodpovednosti za ich úspech. Sarkozy stál pred dilemou -- či bude len arbitrom medzi parlamentom a vládou, alebo bude akýmsi super predsedom vlády, ktorý koordinuje reformy. Vybral si to druhé -- stávku na všetko.
Dnešnú dominantnú vládnu stranu UMP spája víťazstvo a vôľa vládnuť, ale objavujú sa pochybnosti o otvorenosti zloženia vlády, kde môže prezident stratiť z dlhodobého hľadiska politickú podporu. A to sú dva kľúčové momenty budúcnosti prezidentského mandátu.
Druhé kolo parlamentných volieb ukázalo, že francúzski voliči chcú pravicové reformy, ale sú veľmi opatrní v citlivých sociálnych otázkach, a preto pridali hlasy opozičnej ľavicovej koalícii, ktorá by mala byť parlamentnou protiváhou.
Pavol Jusko, analytik, Výbor pre medzinárodné vzťahy