V septembri dosiahla medziročná miera inflácie meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien na Slovensku hodnotu tri percentá. Po Rumunsku (3,5 percenta) je to spomedzi 28 krajín Európskej únie najvyššia hodnota.
Takáto miera inflácie je na súčasné pomery veľmi zriedkavým javom. Navyše, keď vezmeme do úvahy, že Slovensko je členom eurozóny, kde ceny rastú ešte pomalšie.
Negatívnom dôsledkom tohto javu je, že krajina na to jednoducho nemá dostatok kapacít. Vidíme to na množstve budov, ktoré sú tu aktuálne vo výstavbe. Zdroje nie sú ani na pracovnom trhu, čo dokazuje nízka nezamestnanosť a rýchly rast platov.
Stačí sa prejsť uličkami Bratislavy
Ak sa pozrieme do minulosti, pred desiatimi rokmi ste si na Slovensku mohli kúpiť nepomerne viac vecí, ako napríklad vo Francúzsku. No práve vďaka vysokej inflácii sa tu ceny rýchlo už takmer vyrovnali Západnej Európe.
ECB tomu rozhodne nepomáha. Jej uvoľnená politika totiž prehrieva ekonomiku. Slovensko patrí medzi krajiny, ktorým nulové alebo záporné sadzby jednoznačne škodia. Navyše, keď tu zadlženosť dosahuje historické maximá, je politika ECB veľkým rizikom.
Stačí sa prejsť uličkami Bratislavy. Na každom rohu sa niečo stavia alebo prestavuje. Ceny bytov a prenájmov sú vysoké. Vytvára to pre Slovensko veľké riziko. Najmä ak vezmeme do úvahy, že tí, čo kupujú byty a apartmány, sú špekulanti - nekupujú ich pre vlastnú potrebu, alebo ako investíciu.
Mimochodom, podobné je to aj v Dánsku. Situácia je tam rovnako kritická. Úroky na hypotéky sú dokonca záporné a dosahujú najnižšie úrovne na svete. To je šialené. Ak je na trhu veľa špekulantov, predstavuje to veľké riziko pre bankový systém, pretože v realitnom sektore je naviazané veľké množstvo úverov.
Ako z toho von?
V minulosti sme to videli napríklad v Španielsku, kde po finančnej kríze praskla realitná bublina. Situácia na Slovensku ešte nedosahuje také extrémne úrovne, ale pomaly sa k nej môže blížiť.
Ako z toho von? V Európe ešte z historického hľadiska nedošlo k situácii, kedy by si subjekty mohli požičiavať za negatívne úroky. Myslím si preto, že ECB už došla na koniec svojej cesty.
Mario Draghi ešte pri svojom odchode z postu šéfa ECB uvažoval, že znova sadzby zníži, avšak už nie je kam. Ak by k tomu došlo, bude to len horšie a horšie. Pokračovalo by znehodnocovanie úspor a ďalej by sa nafukovali cenové bubliny. Bolo by to nezdravé pre ekonomiku.
Krajiny by sa pre naštartovanie ekonomiky mali viac zamerať na fiškálnu politiku. Aj Slovensko by malo viac investovať do infraštruktúry, napríklad do digitálnej siete a celkovo do digitalizácie ako takej. V spomenutom Dánsku už všetko funguje digitálne. Ak vám úrady chcú ako občanovi niečo doručiť, odošlú vám to do osobnej e-mailovej schránky, ktorú má vytvorený každý občan.
Takto to nefunguje napríklad ani v Nemecku. Aj to jeden z dôvodov, pre ktorý sa Nemecko tento rok prepadlo do recesie. Pre krajiny ako Slovensko by to malo byť výstrahou. Investície do inovácií a digitalizácie by sa jednoducho nemali zanedbávať.
John Hardy, forex stratég Saxo Bank