Kontrola náhodnej ťažby
Veľkým problémom je náhodná ťažba. Podiel náhodnej ťažby v posledných rokoch dosahuje polovicu všetkej ťažby na Slovensku (až 5 mil. m3) a je prakticky nekontrolovateľná a spolu s ľahko falšovateľnou evidenciou je jednoducho zneužiteľný na neoprávnené obohacovanie sa na úkor štátu, ale aj lesa. Podľa zákona o lesoch možno práve náhodnou ťažbou najjednoduchším spôsobom prekročiť celkový objem dreva predpísaný na ťažbu. Ťažbu pod pláštikom "ozdravných" opatrení aj nad rámec environmentálnych limitov nemožno nazvať inak než vykrádaním lesov.
Novela ešte viac zjednodušuje takúto ťažbu. Určuje povinnosť hlásiť len takú ťažbu, ak odhadnutý objem dreva jednorazovo prekročí 20 % zásoby lesného porastu (dielca). Takto stanovená povinnosť umožňuje -- v prípade nečestných úmyslov alebo zištnej motivácie lesného hospodára (ktoré nemožno jednoznačne vylúčiť) -- vyťažiť celý lesný porast už za veľmi krátke obdobie, napr. 6 mesiacov.
Rekonštrukcia -- holorubom
Opätovne sa zavádza holorubný hospodársky spôsob, pričom sa zväčšuje aj jeho niekdajšia maximálna plocha z 5 na 7,5 ha! Čo je však najhoršie, použitie tejto metódy bude možné aj pri tzv. rekonštrukcii lesa. Takto sa bude les "rekonštruovať" cez bezlesie, čo vyvoláva vážne obavy. Tento radikálny postup sa vo veľkom plánuje použiť na "obnovu" ochranných lesov v ťažko dostupných horských oblastiach (Nízke Tatry, ktorých ochranné a vodozádržné funkcie týmto na dlhé obdobie v podstate zaniknú. Straty neporovnateľne presiahnu krátkodobý zisk z predaja dreva, ktorého zásoby v týchto citlivých oblastiach zrejme niekomu nedávajú spávať. Dá sa predpokladať, že "rekonštrukcia lesa" holorubom sa v najbližších rokoch stane všeobecne obľúbeným postupom aj mimo Nízkych Tatier.
Smutné je aj to, že táto zmena bola do novely pretlačená poslaneckým návrhom (Lebocký, Smer-SD) a bez zdôvodnenia. Vo vládnom návrhu zákona holorub pri rekonštrukcii nebol možný. Podivne znie už nielen samotný pojem "rekonštrukcia lesa", ale aj jeho potreba. Veľmi široká definícia ju umožňuje vykonať prakticky kedykoľvek -- stačí konštatácia, že príslušný les sa nedokáže obnoviť sám (čo je v lesníckych kruhoch čoraz obľúbenejšia fráza), a preto mu treba "pomôcť" (jeho vyrúbaním).
Zbytočnosť LHP
Desaťročné lesné hospodárske plány (LHP) majú slúžiť ako "nástroje štátu, vlastníka, správcu a obhospodarovateľa lesa na trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch". Už samotné prebyrokratizované, zdĺhavé, drahé a pritom takmer zbytočné vyhotovovanie týchto plánov nie je trvalo udržateľné. Tvorba LHP v súčasnom rozsahu by bola odôvodnená, ak by opatrenia v nich boli záväzné. Jediným záväzným ukazovateľom plánov je však len celkový objem dreva predpísaný na ťažbu, ktorý podľa zákona nemožno prekročiť. LHP by sa tak mal radšej volať lesný hospodársky limit (LHL). Napriek odporúčaciemu charakteru LHP ich novelizovaný zákon o ochrane prírody stavia nad tento zákon -- priznáva mu tak silu "ústavného zákona".
Malé pozitívum
Novela priniesla definíciu lesnej plantáže. V rámci snahy o vytvorenie vhodného legislatívneho prostredia na produkciu biomasy (aj na energetické využitie) je to krok správnym smerom, avšak zatiaľ zostal len kdesi na polceste. Plantáže by sa mali v budúcnosti zakladať prednostne na poľnohospodárskej pôde, nie na lesnej pôde. Túto problematiku zákon zatiaľ nerieši -- otázkou je, či ju má vôbec riešiť zákon o lesoch.
StoryEditor