Benazír Bhuttová sa zapisuje do pamäti občanov Pakistanu ako hrdinka, ktorá položila život v boji za slobodu a demokraciu. Pietne spomienky a rodiaca sa aureola mučeníčky by však nemali prekrývať vnímanie tejto charizmatickej političky v širších súvislostiach.
Pakistanská islamská republika má iba šesťdesiat rokov a jej politickú scénu opakovane poznačovalo pôsobenie politickej dynastie Bhuttovcov. Benazírin otec Zulfikár Alí Bhutto bol v 70. rokoch premiérom a zakladateľom Pakistanskej ľudovej strany (PPP). Zosadili ho počas vojenského prevratu, uvrhli do väzenia a odsúdili na smrť a popravili. Benazír mala vtedy už za sebou štúdiá na Harvarde a v Oxforde a sformované hodnoty modernej moslimskej ženy -- intelektuálky. Obdarená fyzickou krásou, brilantným intelektom a skvelou výrečnosťou, priťahovala všetkých, ktorí s ňou prichádzali do styku.
Poprava otca ju vtiahla do pakistanskej politiky s neskrývanou nenávisťou voči vojenským diktatúram. Najprv v exile a neskôr v Pakistane prebrala rolu vodkyne PPP a v novembri 1988 vyhrala voľby. Ako 35-ročná sa postavila na čelo vlády a Západ bol očarený, že moslimský Pakistan dostal takú mladú a rozhľadenú premiérku. Tých, ktorí od nej očakávali dôsledné uplatňovanie zásad klasickej západnej demokracie, však sklamala. Skĺzla totiž do roviny, na ktorej žiadneho štátnika nespasí ani západné vzdelanie, ani pohotová myseľ.
Zlyhala eticky, keď sa prepadávala do korupčných afér, a keď začala používať voči oponentom despotické metódy. Zneužívala moc, no ako elokventná rečníčka (lepšia v angličtine ako v urdštine) naďalej oslňovala Západ. Doma však uviazla v morálnych močiaroch pakistanskej "reálpolitiky", až ju prezident po necelých dvoch rokoch odvolal.
Na čelo vlády sa vrátila po víťazstve v októbrových voľbách 1993, avšak, žiaľ, nepoučená. Do nezákonného obohacovania sa zapájal i jej manžel Ásif Ali Zardarí, ktorému dokonca pridelila ministerský post. Zneužíval ho na poberanie provízií od investorov. Po troch rokoch šafárenia prezident znova odvolal premiérku. Čachre jej manžela vyšetrovali v Pakistane a zahraničí. Najvytrvalejšie azda vo Švajčiarsku. Bhuttovci všetky obvinenia popierali. No pôvod svojho majetku legálnou cestou nedokázali vysvetliť. Ásif Ali Zardarí strávil niekoľko rokov vo väzení pre majetkové delikty a Benazír sa nemohla vrátiť z exilu do Pakistanu z obáv pred rukou zákona.
Biľag skorumpovanej političky jej nebránil v Londýne vystupovať v úlohe opozičnej političky. Účinne pranierovala vojenskú diktatúru generála Mušarráfa a prezentovala svoje politické demokratické ideály. Biely dom, zúfalo hľadajúci cestu k poľudšteniu vojenského režimu v Pakistane, stavil nakoniec na Bhuttovú. Presvedčil Mušarráfa na súhlas s plánom na transformáciu mocenského usporiadania, v ktorom mala Bhuttová viesť vládu a pomáhať pri demokratizácii pomerov.
Pentagon by získal širšie právomoci pri vedení protiteroristických ofenzív. Pakistan by si upevnil spojenecké zväzky s USA, čím by sa tlmil rast vplyvu Číny, ktorá vlani uzavrela s Pakistanom zmluvu o voľnom obchode. Mušarráf v dohode zaručil zastavenie vyšetrovaní proti Bhuttovej. S garanciou beztrestnosti sa ochotne vrátila do vlasti. Zavedenie výnimočného stavu a jeho skoré zrušenie vytvorilo nakrátko predpoklady na usporiadanie januárových volieb.
Zavraždenie 54-ročnej Bhuttovej vnieslo do krajiny chaos, no zároveň dalo Pakistančanom ikonu demokratických zajtrajškov. Pravdepodobnosť, že by sa Bhuttová ako premiérka znovu zamotala do nezákonných osídiel moci, bola dosť vysoká. Ako padlý idol bude stelesňovať tie najčistejšie nádeje bez obáv z ich poškvrnenia.
Adrian Peter Pressburg, spolupracovník HN
StoryEditor