Pominuli sa časy, keď sa vlády, zväčša neúspešne, snažili uspokojiť potreby vysokých škôl. Už šiesty rok sú verejnými inštitúciami. Ich hlavným poslaním však naďalej zostáva príprava kvalifikovaných odborníkov pre potreby vedomostnej spoločnosti. Navyše základným výskumom posúvať hranice poznania.
Objavujú sa rozličné vzdelávacie inštitúcie súkromného charakteru a pobočky zahraničných škôl. V zdanlivo atraktívnych študijných programoch, často spornej kvality za poplatky, umožňujú študentom získať diplom. Zväčša nezaručujúci uplatnenie v odbore na trhu práce.
Študenti utekajú
S poľutovaním konštatujeme, že dotácie na vzdelávanie (aj výskum) dlhodobo zaostávajú za európskym priemerom. Žiaľ, pridlho aj za susednými krajinami. Hlavne z tohto dôvodu je už okolo 15-tisíc študentov na školách v zahraničí. Mnohí z nich tam po ukončení štúdia natrvalo zostávajú.
Súčasný vzdelávací systém sa stal rôznorodým. S diverzifikovaným zložením, ako aj poslaním. V tomto konkurenčnom prostredí sú najmä verejné vysoké školy nútené získavať ďalšie rozpočtové prostriedky z iných zdrojov. Hlavne z výskumných grantov, medzinárodných projektov a čoraz viac z podnikania. Nielen v záujme udržania kvality a ďalšieho rozvoja. Úspešný hospodársky rast sprevádzajú vyššie platy. Paradoxne, školy preto ťažko udržiavajú mladších perspektívnych pracovníkov.
Medzi krajinami únie pretrvávajú veľké diferencie v podiele z HDP určenom na vzdelávanie, na špici je Škandinávia, ostatní deklarujú podiel na úrovni priemeru OECD. Hľadajú spôsoby na zvýšenie súkromných investícií do vzdelávania ako alternatívy k severskému modelu, známemu progresívnymi daňami. Obidve formy financovania obvykle nefungujú oddelene. Skôr sa dopĺňajú.
Filantropia vo vzťahu ku školám nie je u nás príliš rozvinutá. Úlohy aplikovaného výskumu však potvrdzujú, že priemyselní partneri sú pripravení na spoluprácu. Predpokladom sú však obojstranne prospešné projekty.
Musíme sa zmeniť
V porovnaní s ešte nedávnou minulosťou sa dnes od škôl očakáva oveľa viac. Nielen vysokou kvalitou prispievať k napĺňaniu zámerov štátu. Žiada sa súčasne reagovať na potreby priemyselných partnerov, ba aj regiónu. Tieto aktivity rastú rýchlejšie než štátne dotácie. Náklady na viaceré študijné programy prevyšujú prideľované dotácie. Ani všetky, na súťažnom princípe získané výskumné projekty, nezohľadňujú úplné náklady na ich riešenie.
Investovať treba aj do ľudí, moderných pracovných a vzdelávacích postupov. Navyše podporovať prepotrebnú výmenu študentov a účasť popredných odborníkov na konferenciách. Najmä prírodovedne a technicky orientované univerzity by boli v deficite, ak by iba z dotácií pokrývali všetky ekonomicky oprávnené požiadavky súvisiace s uvedenými aktivitami.
V dôsledku nečistej konkurencie má podnikanie takisto svoje tienisté stránky. Nie je charakteristické pre akademické prostredie. Niekedy ani kompatibilné s morálnymi princípmi konzervatívnejších intelektuálnych skupín vedecko-pedagogických pracovníkov na školách. Argumentujú obavami z obmedzovania akademických slobôd. Prílišná väzba na potreby priemyselnej praxe a nadmerné zisky riskujú deformovať poslanie škôl vo verejnom záujme. Problémom teda nie sú iba financie. Skôr zmena atmosféry a kultúry práce našich škôl.
Popredné univerzity prešli zásadnými reformami, ktorými sa začlenili do spoločného Európskeho vzdelávacieho a výskumného priestoru. Pretrvávajú problémy s neľahkým riešením. Vzniklo priveľa vysokých škôl. Nekontrolovane narastajú pochybné aktivity. Na úkor kvality sa zvýšil počet študentov, ako aj objem rozličných výstupov z výskumu a ostatných činností. Iba v snahe sa prispôsobiť neperspektívnym a neekonomickým kritériám hodnotenia výkonu rôznymi agentúrami. Časť peňazí sa dnes ešte nie príliš rozumne míňa. Aj v dôsledku nedokonalosti aplikovanej klasickej metodiky rozdeľovania štátnych dotácií. Alebo pretrvávajúcej nádeje, že vláda pomohla, keď už bolo priveľmi zle. Neriskovať sa nevypláca
Na mnohých pracoviskách absentuje reálna finančná a investičná stratégia. Nedokonale využívajú zákonom ponúkané možnosti podnikať. V prípade potreby brať úvery a narábať s majetkom, ktorý školám pred šiestimi rokmi štát odovzdal. Ale aj rozumne investovať do rozvoja iba takej infraštruktúry, ktorá vygeneruje adekvátny finančný profit. Neriskovať sa v súčasnosti už nevypláca. Skôr sa žiada využiť intelektuálny potenciál, vhodne uplatňovať akademickú vitalitu a inovatívne schopnosti univerzitných pracovísk.
Nedávne medzinárodné vyhodnocovanie verejných vysokých škôl ukázalo, že väčšina z nich je kompetentná kvalitne prispievať k nezastupiteľnému poslaniu štátu v rozvoji vzdelanosti a poznania. Úroveň financovania školstva blízka európskemu priemeru predstavuje základný predpoklad vyriešenia aj ostatných naznačených pretrvávajúcich problémov vysokých škôl.
Ján Bujňák, rektor Žilinskej univerzity