Slovenská republika sa stala súčasťou menšiny v krajinách EÚ a NATO, ktorá sa zdráha uznať juhosrbskú provinciu Kosovo za nezávislý štát. Tento postoj sa v niektorých komentároch označuje za poplatnosť vlády radikálnym postojom SNS alebo za neoprávnené strašenie maďarským iredentizmom. Avšak takéto hodnotenie postoja slovenskej vlády je veľmi zjednodušujúce.
Argument Slovenska, že k secesii Kosova od Srbskej republiky došlo v rozpore s platnými normami medzinárodného práva, sa nedá spakruky zmietnuť zo stola. Uplatňuje ho aj Španielsko s ďalšími štátmi a je leitmotívom výhrad mnohých odborných komentárov aj v krajinách, ktoré kosovský štát uznali. Ani dominantný, často používaný politicko-citový argument, že Kosovo si zaslúži nezávislosť kvôli brutálnym represiám, ktorými reagoval Miloševičov režim na separatistické požiadavky albánskej menšiny, medzinárodnoprávne výhrady k vyhláseniu nezávislosti bez dohody so Srbskom a v rozpore s rezolúciou BR OSN č. 1244 neanuluje.
Pokušenie aj pre ostatných
Naopak, výnimka z doterajšej medzinárodnopolitickej a medzinárodnoprávnej praxe v podobe uznania práva národnostnej menšiny na secesiu a narušenie územnej integrity pôvodného štátu bez súhlasu tohto štátu otvára priestor na zmenu výkladu medzinárodného práva. Súčasne predstavuje politické pokušenie pre ďalších separatistov vo svete vydať sa cestou kosovských Albáncov a požadovať od medzinárodného spoločenstva také isté zaobchádzanie. Citovanie vyhlásení v tomto smere z Kaukazu, Moldavska a z iných končín sveta by zabralo dosť priestoru. A čo svet odpovie Kurdom, keď si budú chcieť založiť vlastný štát na území niektorého iného štátu?
Ďalší dôkaz, že uznanie nezávislosti Kosova sa chápe ako precedens, hoci práve takémuto vnímaniu sa malo predísť, je vyhlásenie predsedu zahraničného výboru maďarského parlamentu Zs. Németha na tlačovej konferencii 14. januára 2008: "Prvýkrát v dejinách medzinárodnej diplomacie sa stane, že dôjde k vynúteniu teritoriálnej autonómie pre národnostnú menšinu" (teda precedens !), čo označil za "mimoriadne dobrú správu" pre maďarské spoločenstvá v Karpatskej kotline. Od tohto momentu sa podľa Zs. Németha "kolektívne práva a autonómia národnostných menšín stávajú na najvyššej úrovni legitimizovaným právnym inštitútom a zahraniční Maďari a maďarská diplomacia by túto možnosť mali využiť".
Legitímne obavy Slovenska
Významný predstaviteľ strany Fidesz, ktorá sa netají úmyslom vyhrať nasledujúce voľby v Maďarsku, a ktorá dávno rozpracovala v pôvodnej verzii tzv. krajanského zákona aj do praxe, premietla koncepciu spájania maďarského národa ponad hranice vytváraním právnych a inštitucionálnych väzieb medzi Maďarskou republikou a občanmi susedných štátov hlásiacimi sa k maďarskej národnosti, si teda jednostranné vyhlásenie kosovskej nezávislosti a jej uznanie vysvetľuje ako významný nielen medzinárodnopolitický, ale aj medzinárodnoprávny precedens. Precedens, ktorý má maďarská zahraničná politika využiť na presadzovanie cieľov tzv. maďarskej národnej politiky.
Dlhodobý postoj slovenskej diplomacie vyriešiť štatút Kosova dohodou medzi Belehradom a Prištinou, upozorňovanie na možné negatívne dosahy jednostranného vyhlásenia nezávislosti na stabilitu nielen na Balkáne, ale aj v iných častiach Európy, zdráhanie sa podporiť tento akt, je teda naozaj možné toto pokladať iba za nezodpovedné vnútropolitické hranie nacionalistickou kartou? Aj pred rokom konsenzuálne prijatá deklarácia NR SR je iba ústupkom radikálom zo SNS? Alebo ide o to, že Slovensko má svoje legitímne obavy z dôsledkov prijatého riešenia a využíva svoje právo tlmočiť ich svojim spojencom v NATO a EÚ aj tým, že zastáva menšinové stanovisko?
Peter Weiss, vysokoškolský učiteľ, bývalý predseda SDĽ