Ktorá iná krajina ako Slovensko má väčšie skúsenosti s netvorením zisku vo veľkých a z hľadiska fungovania ekonomiky strategických podnikoch? Energetika a bankový sektor v 90. rokoch fungovali pod taktovkou štátu v takmer neziskovom režime, no nedá sa povedať, že by z toho spoločnosť profitovala. Práve naopak -- netvorenie zisku, štátne vlastníctvo, slabý tlak na efektívnosť, parciálne záujmy osôb s dobrými kontaktmi priviedli slovenské banky a energetikov takmer k bankrotu kvôli horibilným dlhom. Namiesto zvyšovania blahobytu občanov došlo k vážnemu poškodeniu záujmov Slovenska.
V súčasnosti sme svedkami toho, ako vláda v oblasti verejného zdravotného poistenia už dlhší čas zameriava svoju pozornosť a pozornosť verejnosti mimo podstaty. Namiesto toho, aby tlačila na efektívnosť, aby kontrolovala sama, čo a za koľko pacient dostáva, či sa prostriedky v zdravotníctve nemíňajú aj neefektívne, chce neplnenie svojich povinností vykompenzovať zrušením zisku zdravotných poisťovní. Boli vari klienti bánk netvoriacich zisk v polovici 90. rokov spokojnejší než dnes? Nie je vôbec podstatné, či firmy tvoria zisk, ale či fungujú v prospech spoločnosti. Zdravotné poisťovne dokážu v rámci zdravotného reťazca vytvoriť najúčinnejší tlak na zvyšovanie efektivity a kvality služieb -- dva parametre, ktoré sú pre každého pacienta kľúčové. Je isté, že tento tlak reálne vytvoria, pokiaľ budú za vynaložené úsilie odmenení. Zákaz zisku však v tomto bode pôsobí kontraproduktívne, povedie k zníženiu záujmu konať efektívne a snahám súkromných investorov o získanie dividend z investovaných prostriedkov inými cestami.
Vláda si osvojila argument, že zisk zdravotných poisťovní nie je akceptovateľný, keďže sa tvorí zo zákonom predpísaného poistného. V ekonomike však existuje viacero subjektov ziskového charakteru, ktorých zisk sa tvorí z povinných platieb predpísaných zákonom. Fungujú tak napríklad stanice technickej kontroly alebo dôchodkové správcovské spoločnosti. V minulosti štát nedokázal zabezpečiť kvalitnú a efektívnu kontrolu technického stavu automobilov v neziskovom režime, no presun tejto služby do ziskovej sféry problém vyriešil. V ekonomike zároveň existuje aj viacero subjektov neziskového charakteru, ktoré majú príjmy z povinných platieb. Je vari ich neziskový charakter zárukou spokojnosti spotrebiteľa a spoločnosti? Napríklad v prípade STV či Sociálnej poisťovne?
Zisk zdravotných poisťovní nie je problémom ani kľúčom na riešenie bezútešného stavu zadlžujúceho sa zdravotníctva. Zisk zvyšuje motiváciu konať efektívne. Napokon, v ziskovom režime fungujú dnes banky oveľa lepšie ako kedysi a nezaťažujú dlhom budúce generácie. Viac ako na zisk súkromných spoločností by sa mal štát sústrediť na vytvorenie takých pravidiel hry, ktoré pomôžu zlepšovať liečbu pacienta, no predovšetkým by sa mal prestať tváriť, že je schopný financovať liečbu všetkých diagnóz z verejného poistenia. Východiskom by malo byť rozdelenie diagnóz do kategórií plne hradených štátom, čiastočne hradených štátom a priamo hradených občanom so zohľadnením veku pacientov. Stanovenie rozsahu základnej zdravotnej starostlivosti a vyčlenenie častí sektora, ktoré môžu byť založené na spolupráci súkromných ziskových subjektov financovaných zásluhovo, je najlepšia cesta na zlepšenie súčasného stavu. Prípadné zvyšovanie zdravotných odvodov na krytie rastúcich dlhov v zdravotníctve by totiž vážne poškodilo podnikateľské prostredie, čo nie je v záujme ani vlády, ale ani občanov.
Róbert Kičina, výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska